V čase lúpeže storočia bol na ceste do parížskeho Louvru Štefan Hríb. Dnu sa už nedostal, ale jesenný Paríž to bohato vynahradil. Takto ho videl svojím mobilom.

Slávny Louvre bol v nedeľu vylúpený. Z miesta činu poslal video a fotografie Štefan Hríb.

Prečo vznikla knižka O Bohu, ktorý neexistuje? Čomu prestal veriť šéfredaktor .týždňa? Čo je to za dobrá správa, ak miliardy neveriacich skončia v trápení? V akej realite žijeme a v čom je teda nádej?

28. október sa počas komunizmu neoslavoval, keďže bol spojený so slobodnými ľuďmi, akými boli Masaryk či Štefánik, a teda so vznikom demokratického štátu. To, že ani dnes nie je 28. október dňom pracovného pokoja, je správa o nás.

28. október sa počas komunizmu neoslavoval, keďže bol spojený so slobodnými ľuďmi, akými boli Masaryk či Štefánik, a teda so vznikom demokratického štátu. To, že ani dnes nie je dňom pracovného pokoja, je správa o povahe republiky.

V strede Európy sa tento rok stretla nádej na zmenu u nás a v Maďarsku s regresom Česka. Celosvetovo potom išlo o rozvoľňovanie slobodného sveta, v ktorom sa Amerika priblížila k biznisu s diktátormi a k európskemu extrému.

Bol to rok, v ktorom sa Slovensko priblížilo k Moskve a slobodný svet k svojmu rozdeleniu a oslabeniu. To prvé spôsobila necivilizovaná koalícia, to druhé Biely dom, v ktorom vládne nedospelý starec. Ale existuje už aj protipohyb.

Žijeme dobu, v ktorej chce byť takmer každý prvý. Od Trumpa cez Orbána a Fica až po Karasa a Hlinu, od médií po sociálne siete, od športu po umenie – dominuje ja, lajky, selfíčka, pretek o popularitu a výslnie. Juro Kušnierik sa tomu celý život vymykal.

Námestia boli napriek strašnému počasiu plné, civilizované a pritom energické. Odkaz, ktorý moc nechcela počuť, bol teda doručený. A teraz? Čo všetko sa bude diať teraz?

36 rokov je doba, ktorá už dovoľuje istú bilanciu. Vystriedalo sa už dostatok vlád aj opozícií, reforiem aj ich napodobenín, korupcíí aj protestov proti nim, vrážd aj námestí proti nim, aby sme mohli povedať, kto sme.