Je po voľbách. Keďže správ o tých stranách, ktoré sa do parlamentu dostali, je viac ako dosť, zameriam sa dnes na tie, ktoré sa, naopak, do parlamentu nedostali.

Sú tu voľby, na ktoré sme tak dlho čakali a tak dlho sa na ne pripravovali. Moratórium už klope na dvere, a preto mám poslednú šancu prihovoriť sa vám pred voľbami.

Do volieb zostáva už len týždeň, a tak nemôžem túto udalosť opomenúť ani ja. Rozhodla som sa preto, že vám napíšem o tom, čo bude, ak...

Priznám sa, že sa mi tento týždeň akosi ťažko vymýšľa, o čom písať. Niežeby sa toho dosť nedialo, veď internet a sociálne siete sú plné správ o všeličom, voľby sa blížia, ale mám na to svoje dôvody, pre ktoré o tom nebudem písať.

Voľby sa blížia, čomu nasvedčuje aj stúpajúci počet káuz, vyhlásení a rôznych odporností. Takto to očividne vo volebnej kampani chodí. A keďže tieto voľby ide o veľa, je to odpornejšie ako obvykle.

Mať etickú dilemu a hľadať riešenie, ktoré je v záujme ochrany nezávislosti súdnictva aj novinárskej práce, je v úplnom poriadku. Kým ale k tomu pristúpime, pozrime sa poriadne, kto o týchto dilemách hovorí a čo tým sleduje.

Voľby sú za rohom, prieskumy preferencií pribúdajú, niekoľko strán osciluje okolo hranice zvoliteľnosti a pre mnohé je zvoliteľnosť len zbožným prianím. Ako prepadnuté hlasy ovplyvnia výsledok volieb? A ako ovplyvnia výsledok volieb nevoliči?

Všetci riešia medvede. Nebudem predsa zaostávať a vyjadrím sa aj ja. Presne tak sa to totiž na Slovensku patrí – vyjadrovať sa ku všetkému bez ohľadu na to, čo o tom viem, a bez ohľadu na to, ako je to celospoločensky dôležité.

Dnes to bude o samite NATO vo Vilniuse, ale aj o tom, ako veľmi nevieme komunikovať naozaj podstatné správy.

Postmoderna vymizla v poslednom čase takmer úplne zo slovníka aktuálnych pojmov. Platí to pre kultúru, umenie, literatúru – ale aj pre spoločnosť a politiku.