Minulý týždeň som svoj komentár skončila slovami, že podľa mnohých majú a môžu opoziční politici robiť ešte oveľa viac, ako robia. Otázkou stále zostáva, čo by to malo byť. Pozrime sa na jeden aktuálny príklad.

Dnes budem písať o mojich dojmoch z posledného protestu a o spiacej opozícii. Len asi trochu inak, ako by ste čakali.

Ďalší zábavný týždeň v politike za nami. Akurát, že to bolo zábava iná – bol to smútok.

Najlepšia vec, ktorá sa za posledný týždeň stala, boli celkom určite protesty.

S rokom 2023 som sa tu v .týždni rozlúčila so želaním, aby sme nestrácali nádej, aby sme sa nevzdávali a aby sme v tom nikdy nezostali sami, ale bolo nás čo najviac. Zdá sa, že to vyšlo.

Kým poniektorí ešte stále riešili hymnu, extrémistu, antisemitu a rasistu, ktorému sa ešte chvíľu nemá takto hovoriť, aj to len v jednom médiu, a šašo s jeho cirkusom opäť predvádzali svoje cirkusové čísla, diali sa v parlamente dôležité veci. Skolabuje vláda?

Čo má, preboha, Fico spoločné s Kažimírom?

„Mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem,“ povedala svojho času bývalá prezidentka. Čím ďalej, tým viac tento pocit zdieľam. A to aj v rámci slovenského právneho poriadku.

Západu chýba jasne formulovaný cieľ – porážka Ruska. Namiesto toho strácame odhodlanie a nechávame sa zvnútra rozkladať Ruskom.

Či sa nám to páči, alebo nie, pravda je, že na Slovensku máme prvého právoplatne odsúdeného bývalého prezidenta za úmyselný trestný čin. Tak si to rozoberme.