Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Desaťročnica

.martin Hanus .časopis

Ešte stále si myslíte, že Robert Fico je európskou kuriozitou? Zabudnite. Náš premiér je dieťaťom doby s vetrom v chrbte. Jeho „nadstraníckej“ Stratégii rozvoja Slovenska do roka 2030, ktorú si vláda objednala od SAV, sa doma vysmejeme ako reliktu plánovaného hospodárstva. Lenže v Európskej únii sa práve začala viesť úplne vážna debata o podobnom dokumente Európa 2020.

Nová vízia pre „európske sociálne trhové hospodárstvo 21. storočia“ nahradí Lisabonskú stratégiu, ktorá chcela do roku 2010 urobiť z EÚ najdynamickejšie hospodárstvo sveta. To sa akosi nepodarilo, zato Európska komisia (EK) teraz predstavila novú ambicióznu desaťročnicu. Skúsme jej dať ešte na chvíľu šancu.
Politika na národnej úrovni je totiž v kríze. V ére zábavných komerčných televízií ako hlavných nosičov informácií sa všetko zvrháva na čistý marketing. Národní politici dnes vedia, že ak chcú v politike uspieť, nemôžu hovoriť, čo ich krajina potrebuje, ale čo chcú počuť ich voliči. Aj z toho dôvodu Fareed Zakaria v jednej zo svojich kníh píše, že technokrati v nadnárodnej EÚ, ktorí sa nemusia podriaďovať náladám voličov, môžu výrazne pomôcť v presadzovaní reforiem, aké európske štáty nevyhnutne potrebujú.   
Ak je to tak, čo teda ponúkajú Barrosovi technokrati? Miera zamestnanosti má dosiahnuť 75 percent. Úroveň investícií do výskumu má byť v priemere 3 percentá HDP. Vysokoškolské vzdelanie by malo mať minimálne 40 percent mladých Európanov. Do roku 2013 by mali mať všetci Európania širokopásmové internetové pripojenie. A tak ďalej. Európska komisia si, skrátka želá, aby o desať rokov bolo všetko lepšie. Milé. Ale to je asi tak všetko, čo obsahuje vízia Európa 2020: žiadne náčrty možných reforiem, iba strohé čísla, percentá a budovateľské deklarácie. Prestaňme sa už doma trápiť debatami o úrovni našich rozmnožených univerzít, podstatné je, že sa blížime k 40-percentnej mase s vysokoškolským diplomom...  
Donebavolajúcu bezduchosť prekrývajú technokrati balastom slov, ktoré urážajú zdravý rozum aj cit pre jazyk. Na každej strane sa to len tak hmýri „inklúziou“, „súdržnosťou“, „inováciou“, „udržateľnosťou“, a aby čitateľ pri spojeniach typu „formovanie nového systému riadenia hospodárstva“ nepojal podozrenie, či náhodou nečíta prihlúplu desaťročnicu RVHP, ale EÚ, hádam najčastejšie používaným zaklínadlom je slovo „inteligentný“. EK navrhuje pre celú Európu „inteligentný rast“, „inteligentné hospodárstvo“, „zásady inteligentnej regulácie“, „inteligentnú rozpočtovú konsolidáciu“. Čo si pod tým predstaviť? Čo len chcete (len nech je to inteligentné)... Aj keď EK aspoň naznačí nejaký vážny problém napríklad v súvislosti so starnúcou populáciou, na ktorú nie sú pripravené súčasné sociálne systémy, sú to len vety do prázdna – má sa podľa technokratov zvyšovať vek do dôchodku, alebo sa má nejakým spôsobom zreformovať štátny dôchodkový prerozdeľovací systém? Nič, žiadna odpoveď. Jedno vedia Barrosovi plánovači naisto: štáty sa musia pri „riešení“ problémov čo najviac koordinovať a komisia by nad tým rada prebrala záštitu.
Toto vizionárstvo bolo už príliš aj na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá Barrosovi v liste odkázala, že sa jej tá ambícia komisie nepáči a takisto mu vyčítala, že nemá zmysel stanovovať ciele, ktoré sama vláda nemôže splniť (napríklad miera zamestnanosti).
Tak si to teda porovnajme: na jednej strane demokratický populista Fico, na druhej nadnárodný technokrat Barroso. Z kaluže do blata.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite