učitelia sa stali symbolom nadšených dobromyseľných bláznov. Popri tom, ako budú vzdelávať deti tejto krajiny, budú vďačne robiť dve-tri práce po nociach,“ kričí na tribúne pred dvetisíc účastníkmi demonštrácie vysokoškolských pedagógov Pavol Šveda. Vie, o čom hovorí. Pravidelne lieta do Bruselu, kde tlmočí v Európskom parlamente. Popritom učí prekladateľov na Katedre anglistiky a amerikanistiky Univerzity Komenského.
Len pár hodín pred vystúpením na tribúne diskutuje s malou skupinkou študentov na hodine Simultánneho tlmočenia. Štrajk vysokoškolských učiteľov nie je masový, spozorovať sa dá iba vnútri akademického prostredia. Na rozdiel od predošlého štrajku študenti na hodiny štrajkujúcich pedagógov musia prísť a diskutovať o školstve. Ako prebiehali štrajkové hodiny v troch miestnostiach na troch rozličných katedrách?
jazykári v G104
Pavol Šveda študentov rozdelí do skupín po troch a zadá úlohu – identifikovať desať problémov v školstve. „...tí, čo to vedia, to robia. Tí, čo to nevedia, učia,“ počujem úryvky z diskusie v skupinke, ktorá sedí vedľa mňa. Sedíme v špeciálnej učebni plnej najmodernejšej techniky, mikrofónov, slúchadiel a niekoľkých prekladateľských kabínok. Šveda sa zaslúžil o to, aby na túto učebňu získal grant z Európskej únie. Pretlačiť potrebu špeciálnej praktickej učebne na katedre nebolo ľahké.
V posledných rokoch prišli na katedru učiť zaujímaví mladší učitelia, ktorí majú energiu meniť zabehnuté štruktúry. Jedným z nich je aj Ivan Lacko, predseda Akademického senátu FiF UK, ktorý ako jeden z prvých vyzýval fakultu na začatie solidárneho štrajku. Filozofická fakulta je dnes lídrom štrajku – jej chodby sú polepené štrajkovými plagátmi a odznaky s prekríženými ceruzkami nosí približne osemdesiat pedagógov.
„Tento systém zo mňa robí luhára. Musím si vyberať, čo sa stihnem naučiť a ostatným učiteľom klamať.“
Zastarané metódy výučby a „učebnice podpísané už mojou mamkou“ trápia prvú skupinu študentov. Štúdium prekladateľstva je spomedzi humanitných odborov jedno z najnáročnejších. Študuje sa poväčšine v kombinácii dvoch jazykov, z ktorých každý treba ovládať perfektne. Od historického vývoja jazyka cez teoretickú morfológiu až po politiku a kultúru v danej krajine. Za semester zvyknú mať aj trinásť predmetov a na každý z nich povinných niekoľko kníh.
„Nememoroval som sa už počas svojho života dosť?“ pýta sa študent. Je to jeden z tých, ktorých školský systém vždy označoval za flákačov – potetovaný, s reťazou na nohaviciach a zvyčajne s tými najlepšími nápadmi. „Tento systém zo mňa robí luhára. Musím si vyberať, čo sa stihnem naučiť a ostatným učiteľom klamať.“
Na konci hodiny Šveda sumarizuje. Prepojenie s praxou, neprimerane veľa učiva, demotivovaní aj premotivovaní pedagógovia – tri základné body, ktoré trápia študentov. No aby sa to neskončilo iba pri ich mrnčaní, Šveda vyzýva, aby prispievali do anonymnej študentskej ankety. „Je to moja munícia pri presadzovaní zmien a inovácií.“ Štrajk ukazuje, akým bojiskom medzi starým a novým myslením vysoké školy sú.
matfyz v F1
O deviatej ráno sa vo vstupnej hale potuluje len zopár nie celkom prebudených študentov. Blúdením po socialistických chodbách je ich vidieť čoraz viac a je jasné, že mnohí z nich pôsobia neprebudene celý život. Áno, chodby patria Fakulte fyziky, matematiky a informatiky UK. Keď míňam dvere Katedry experimentálnej fyziky, a potom hneď dvere teoretickej fyziky a didaktiky, nie som si istá, ako vyzerá štrajkové stretnutie na tejto škole. Ak existujú akademici odtrhnutí od aktuálnych udalostí, predsudok by ukázal prstom na teoretických fyzikov.
Matfyzáci a prírodovedci sú však spolu s Filozofickou fakultou lídrami vysokoškolského štrajku. Na MatFyze štrajkuje 60, na prírodovedeckej fakulte 75 pedagógov. V strede prvého týždňa tieto dve fakulty pochodovali cez celé mesto z Mlynskej doliny až do auly filozofickej fakulty v centre mesta. Pochodovali hodinu, prešli štyri a pol kilometra a ako mnohí vo svojich príhovoroch v aule zdôrazňovali – na pôdu FiF UK vstúpili po dlhých rokoch.
„Matfyzákov rozčuľuje v školstve absencia logiky.“
Každý deň prvého štrajkového týždňa organizovala fakulta ranné diskusie pedagógov a študentov. Kým deň predtým prednášal o stave školstva významný matematik profesor Brunovský, dnes sa riešia konkrétne ťažkosti študentov. „Hocikto sa môže prihlásiť s návrhom témy na diskusiu – od bazálnych študijných problémov až po okrasné dreviny v našej záhradke,“ vyzýva teoretický fyzik (a redaktor .týždňa) Martin Mojžiš. Nadhadzuje prvú tému – kreditový systém. „To, čo máme, by som však kreditovým systémom ani nenazval. Mali by mať študenti viac voľnosti v tvorbe rozvrhu, aby si mohli navoliť hoci aj flautu na hudobnej fakulte?“
V diskusii padá mnoho viet, ktoré sa dajú počuť len na tejto fakulte – „tuholátkari to majú ľahšie“ či „nemohol som sa zapísať na teóriu poľa“. Mnohým prítomným študentom kreditový systém ničí život. „Som obeťou enviromentálnej fyziky,“ prihlási sa o slovo študent a opisuje svoj problém. Odpovie mu priamo dekan fakulty, ktorý pritom nemá potrebu študentovi ukázať svoju nadradenosť spôsobenú skratkou pred menom.
Ako je možné, že títo jadrováci a tuholátkari nie sú odtrhnutí od občianskej diskusie? Lívia, študentka aplikovanej informatiky asi má odpoveď. „Táto fakulta je iná v tom, že popri vede vedie študentov aj k spoločenskému nazeraniu na svet.“
Ilustruje to nedávnou udalosťou. V rámci ranných stretnutí vysvetľovali zástupcovia stredoškolských učiteľov problémy s ich vlastným kreditovým systémom. Získané kredity z absolvovaných kurzov im po siedmich rokoch prepadnú a musia ich absolvovať znova. „Jedna doktorandka sa vtedy spýtala: Rád by som videl výskum, ktorý stojí za týmto zákonom. Ako dokážu, že práve po siedmich rokoch nadobudnuté vedomosti vyprchajú?“ Matfyzákov rozčuľuje v školstve absencia logiky.
žurnalisti v S214
Atmosféra v malej miestnosti na Katedre žurnalistiky je nepokojná. Plná miestnosť študentov čaká na príchod vedenia katedry. Študenti vyzvali vedúcu katedry Svetlanu Hlavčákovú, aby sa v rámci štrajkových aktivít stretla so študentmi a spolu diskutovali o problémoch na katedre.
„Chcem deklarovať, že tento štrajk nebojuje za zlepšenie situácie na vysokých školách,“ otvára Hlavčáková stretnutie a prítomní nevedia, ako si túto vetu vysvetliť. Vedúca katedry pokračuje a recituje zákon, podľa ktorého má každý občan právo štrajkovať. Začiatok vášnivej štrajkovej diskusie si takto nikto nepredstavoval. Ak štrajkujú teoretickí a jadroví fyzici, univerzitnú harmóniu vyrovnávajú tí, ktorí by sa o občianske záležitosti mali zaujímať najviac – žurnalisti.
„Na väčšine slovenských katedier sú pedagógovia ešte stále vztýčení vysoko za katedrou.“
Nadšená nálada študentov síce pomaly klesá, no skúšajú sa pýtať. Akú má katedra víziu na najbližšie roky? „Viete, na škole učíme, že novinár sa má pýtať kompetentne,“ zahriakne Hlavčáková študentku s otázkou. „Predsa musíte vedieť, že v minulom roku prebehli akreditácie všetkých vysokých škôl. Ďalších päť rokov pokračujeme podľa schválených plánov.”
O slovo sa prihlási ďalší študent. Aké možnosti má katedra pri nastavení voliteľných predmetov? „Výberových predmetov,“ opraví ho Hlavčáková v strede otázky a ten svoju otázku už len odmrmle. Diskusia dosiahla vrchol pri otázke novinára z Denníka N. „Toto je neverejné stretnutie, a preto vám na vašu otázku nebudem odpovedať,“ pokračuje vedúca katedry.
Diskusia na katedre žurnalistiky sa nesnažila nájsť desať problémov školstva ako u jazykárov, ani skutočne poradiť študentom ako dekan na MatFyze.
No štrajk tuholátkarov a jadrovákov neodráža skutočné pomery. Na väčšine slovenských katedier sú pedagógovia ešte stále vztýčení vysoko za katedrou.