Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akademici budú štrajkovať. Prečo až teraz?

.denisa Gdovinová .spoločnosť

Filozofická fakulta UK vyzýva akademikov na podporu učiteľov už dlho. Ivan Lacko, predseda Senátu FiF UK a člen štrajkového výboru, vysvetľuje, prečo sa univerzity boja ozvať.

Akademici budú štrajkovať. Prečo až teraz? Archiv Ivana Lacka Ivan Lacko je na čele Akademického senátu FiF UK. Podporu požiadavkam učiteľov inicioval už minulý týždeň.

filozofická fakulta UK bola jednou z prvých, ktoré podporili štrajk učiteľov. Teraz sa pripojilo niekoľko ďalších fakúlt aj z iných univerzít a vyhlásili ste štrajkovú pohotovosť. Má vôbec štrajk na vysokých školách zmysel?

Je pravda, že je menej nátlakový. Naši študenti sú dospelí ľudia a keď nebudú mať prednášky, nie je to taký problém, ako keď nemajú rodičia kam dať deti. Štrajkový výbor sa sformoval len včera a o forme štrajku diskutujeme. Je nás tam pätnásť z rôznych fakúlt, sú tam aj významní profesori. V každom prípade by však od budúceho pondelka nemala byť výučba. Aj keď to nebude až taký viditeľný štrajk, je to hlas veľkých univerzít a významných profesorov, ktorý má veľkú váhu.

no Univerzita Komenského doteraz mlčala. K štrajku sa vyjadrila až po týždni, keď ste ju vy vo Filozofickej fakulte na to vyzvali.

Áno, ale vyjadrila sa iba vo všeobecnej rovine. Vedenie sme vyzývali so slovami, že taká inštitúcia, akou je Univerzita Komenského, by mala vyjadriť k štrajku jasný postoj. Je jedno aký, nemuseli by súhlasiť. Ale univerzita bola ticho. V situácii, keď sa tu deje čosi, čo je podľa mňa za hranicou nejakých požiadaviek učiteľov. Tu nefunguje to, čo sa zadefinovalo v osemdesiatom deviatom – sociálny dialóg. Kolektívne vyjednávanie sa tak sformalizovalo, že jeho výsledok je vlastne neviditeľný. Preto nastal aj tento štrajk.

prečo iniciatíva vychádza práve z Filozofickej fakulty?

Možno je to aj tým, že to nie je jednoliata fakulta ako napríklad farmaceutická. Máme diverzitu odborov, a to znamená aj pluralitu názorov. Som rád, že počujem pochvalné hlasy na našu fakultu – lebo väčšinou počúvam len to, aké sú tie humanitné a spoločenské vedy neužitočné. Vždy sme len tá bratislavská kaviareň, ktorej výskum ani nemá efekt. Toto je moment, ktorý ukazuje, v čom sú spoločenské vedy dôležité.

„Lobovanie by nemalo byť podmienené tým, že vysoké školy majú byť poslušne ticho.“

na to, že FiF UK má odbory ako politológia, sociológia či žurnalistika sa však ozýva k verejným udalostiam málo.

Určite. Hlasy študentov a zamestnancov by sa mali ozývať z médií a hovoriť o tom, čo v spoločnosti chýba. No tu vždy vyvstane problém – čo je spoločensky natoľko závažné, aby sa ozval napríklad senát fakulty?

spomínate si, k akej spoločenskej otázke sa univerzita naposledy vyjadrila?

Pamätám si, že rektor raz napísal blog, kde však iba veľmi genericky kritizoval to, že do vysokého školstva ide málo peňazí. Mne ten hlas chýba. Univerzity sa nechcú ozývať preto, lebo by museli prstom ukazovať na iných. A nechcú si narobiť zbytočné problémy. Veď je tu jeden balík pre vysoké školstvo, ktorý sa rozdeľuje medzi inštitúcie rôzneho typu a rôznej kvality. Univerzita Komenského si hovorí, že je najväčšia a najstaršia – a aj keď zďaleka nie je ideálna – je to tak. No peniaze idú aj do inštitúcii na úplne inej úrovni.

na financie, ktoré tiekli do súkromných vysokých škôl v Skalici a v Sládkovičove, upozorňoval v blogu aj Martin Slobodník, prodekan FiF UK. Ostro kritizoval, že sa k takýmto závažným kauzám neozvú rektori najväčších univerzít. Univerzity teda mlčia nielen pri spoločenských otázkach, ale aj vtedy, keď sa im škodí. Prečo sa boja ozvať?

Neozvú sa z jednoduchého dôvodu – prečo by mal niekto hrýzť ruku tomu, kto ho kŕmi? Mali by kritizovať ministerstvo, keď im škodí, ale v tej istej chvíli potrebujú vyjednávať o peniaze. Lobovanie je v poriadku, no nemalo by byť podmienené tým, že vysoké školy musia byť poslušne ticho. Možno je to aj zbabelstvo.

to znie, ako keby pre vládu neboli rektori vysokých škôl žiadnymi autoritami.

Nie sú. Reálne nemá vysoká škola žiadnu páku voči vláde. Ako napríklad investor, ktorý povie, že ak nedostane daňové prázdniny, odíde a pätnásťtisíc ľudí príde o prácu. To je páka. Vo vysokom školstve žiadna neexistuje. Na univerzitách sa udržiava status quo – ľudia šomrú a sú nespokojní, ale reálne sa situácia ešte dá zvládnuť. To je ten najhorší možný stav. Lebo nie je dosť tlaku zdola.

Eugen Korda
Štrajkujúci učitelia sa spojili s Iniciatívou vysokoškolských učiteľov, ktorá vstúpila do štrajkovej pohotovosti.

nemohli by si páku vytvoriť tak, že budú známejšími osobnosťami v spoločenskom priestore? Ak by verejnosť rešpektovala ich názor, mali by jej podporu.

Jasné, že by mali byť väčšie osobnosti. Napríklad so šéfom rektorskej konferencie – vidíte, ani si neviem spomenúť ako sa volá – bol rozhovor v médiách, v ktorom sa mal vyjadriť k štrajku. Nič nepovedal, nikoho neurazil, bolo to na zaplakanie. Aspoň keby sám za seba, ako osobnosť, povedal niečo konkrétne. No to bola to iba odpoveď úradníka. Ako máte mať pocit, že na univerzitách sú osobnosti, keď sú tu ľudia ako Kolesík? Veď ten človek je mimo akceptáciu dokonca už aj u jeho spolustraníkov. A kto sa ozval, keď sa docent na Právnickej fakulte dostal na Kotlebovu kandidátku? Univerzita sa dištancovala s tým, že je to jeho osobná záležitosť. Veď dobre, je to legálne a každý si môže kandidovať za koho chce. Nikto ich nežiada, aby ho vyhodili z práce. Ale vydať vyhlásenie, že je to neetické, to nemôže byť taký problém.

v prípade Cupera by sa azda mohli prijať aj ráznejšie opatrenia.

Mohli by vyvodiť aj ďalšie dôsledky. No tu sa príliš často oddeľujú dve veci – odbornosť a morálna integrita. To je chyba. Aj keď človek odovzdáva odborné vedomosti, ich efekt predsa musí byť morálny. Ak si dá niekto patentovať sprchy s cyklonóm B, nebudeme ho predsa oslavovať ako najväčšiu profesijnú autoritu. Technicky to možno bude dobré, ale je to zverstvo.

naozaj nemajú slovenské univerzity páku? Veď sú na čele univerzít, na ktoré chodia tisícky študentov. To je páka, ktorá sa vyrovná aj U.S. Steelu v Košiciach.

Mali by to presadzovať, ale je tam obrovský tlak. Je kosť, o ktorú sa donedávna bilo možno 15 psov, teraz je ich už takmer 40. Kosť sa nezväčšuje a počet psov sa nezmenšuje.

dobre, univerzity sa teda boja ozvať preto, aby si nepoškodili u ministerstva. Prečo sa však nevyjadrujú ani k udalostiam, ktoré nemajú nič spoločné s politikou? K obyčajným občianskym záležitostiam?

Minulý rok vláda schválila novú metodiku, ktorá znevýhodňuje humanitné vedy a s kritikou sa ozvala opäť iba naša fakulta. Aj to len formou vyhlásenia a článkom pána Slobodníka. Ostatní nadávajú, ale veľmi rýchlo sa prispôsobia a nájdu si cestičky, ako systém využiť. V normálnom svete by sme sa snažili identifikovať chybný krok v systéme a napraviť ho. Ale tento politický betón je tu naliaty až príliš.

„Veď kto iný má k tomu čo povedať, ak nie univerzity? Poľnohospodárske družstvo?“

nebojíte sa vy a pán Slobodník takto otvorene systém kritizovať? Nemôžete mať problémy?

Ak by sme sa niekedy dostali do takého štádia, to by bolo naozaj alarmujúce. No nehovorím, že sa to na univerzitách nedeje. Ľudia sa boja povedať niečo len preto, aby sa neurazil vedúci katedry či ľudia vo vedeckej rade, ktorí mi nedajú titul. Tí, ktorí sa verejne ozývajú, sa od tohto oslobodili.

aký príklad dáva univerzita študentom, keď stále strká hlavu do piesku?

Takto by som to nezjednodušoval. Ako vôbec študenti berú univerzitu? Je pre nich zástupcom univerzity rektor? Pre mňa nie, on je pre mňa len najvyšší úradník. Má síce reprezentatívnu funkciu, ale v podstate je to iba výkonný človek.

ak to nie je rektor, tak kto?

Tým hlasom by mali byť študenti. Problém je podľa mňa na všetkých úrovniach, aj u študentov. Tí len mávnu rukou a odídu na Erasmus. Študenti na západných školách pritom fungujú ako rebeli, ktorí sa neboja ozvať. A nemusia to byť len školské otázky, ale aj občianske. Študenti by mali byť anarchisti. Ak ma niečo štve, tak hodím konzervu s farbou niekomu do okna a volám po zmene. Zdá sa mi, že sú študenti sú dnes konformnejší ako učitelia. Čím budú starší, tým sa budú viac uniformizovať.

nenaučia sa tento princíp „radšej nič nerobiť, ako mať problémy“ práve na univerzitách? Veď rovnako sa správajú ich pedagógovia, ich rektor.

Študent by nemal čakať, že sa ozve profesor. Potom sa neozve nikto nikdy. Stále na niečo čakáme. Sme nejakí nemastní-neslaní, akoby umŕtvení. Všetkého máme relatívne dosť, preto sa vždy prispôsobíme. Obzvlášť v školstve.

len prednedávnom vyvesili aktivisti, predpokladám, že mladí ľudia, na priečelie UK transparent Refugees welcome. Univerzita to hneď na druhý deň zvesila a dištancovala sa.

Pamätám si to. Nestalo by sa nič hrozné, ak by univerzita zaujala občianske stanovisko. Aj keď transparent zvesila, v druhej vete mohla dodať - je dobré rozmýšľať o tom, že utečenci by tu mali byť vítaní. Nepovie to však, lebo už dopredu sí myslí, že to bude vnímané ako politický statement. Keďže sa to dialo vtedy, keď vláda hovorila, že ide Slovensko ochrániť pred utečencami. To je veľmi smutné. Veď kto iný má k tomu čo povedať, ak nie univerzity? Poľnohospodárske družstvo?

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite