Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akademici budú štrajkovať. Prečo až teraz?

.denisa Gdovinová .spoločnosť

Filozofická fakulta UK vyzýva akademikov na podporu učiteľov už dlho. Ivan Lacko, predseda Senátu FiF UK a člen štrajkového výboru, vysvetľuje, prečo sa univerzity boja ozvať.

Akademici budú štrajkovať. Prečo až teraz? Archiv Ivana Lacka Ivan Lacko je na čele Akademického senátu FiF UK. Podporu požiadavkam učiteľov inicioval už minulý týždeň.

filozofická fakulta UK bola jednou z prvých, ktoré podporili štrajk učiteľov. Teraz sa pripojilo niekoľko ďalších fakúlt aj z iných univerzít a vyhlásili ste štrajkovú pohotovosť. Má vôbec štrajk na vysokých školách zmysel?

Je pravda, že je menej nátlakový. Naši študenti sú dospelí ľudia a keď nebudú mať prednášky, nie je to taký problém, ako keď nemajú rodičia kam dať deti. Štrajkový výbor sa sformoval len včera a o forme štrajku diskutujeme. Je nás tam pätnásť z rôznych fakúlt, sú tam aj významní profesori. V každom prípade by však od budúceho pondelka nemala byť výučba. Aj keď to nebude až taký viditeľný štrajk, je to hlas veľkých univerzít a významných profesorov, ktorý má veľkú váhu.

no Univerzita Komenského doteraz mlčala. K štrajku sa vyjadrila až po týždni, keď ste ju vy vo Filozofickej fakulte na to vyzvali.

Áno, ale vyjadrila sa iba vo všeobecnej rovine. Vedenie sme vyzývali so slovami, že taká inštitúcia, akou je Univerzita Komenského, by mala vyjadriť k štrajku jasný postoj. Je jedno aký, nemuseli by súhlasiť. Ale univerzita bola ticho. V situácii, keď sa tu deje čosi, čo je podľa mňa za hranicou nejakých požiadaviek učiteľov. Tu nefunguje to, čo sa zadefinovalo v osemdesiatom deviatom – sociálny dialóg. Kolektívne vyjednávanie sa tak sformalizovalo, že jeho výsledok je vlastne neviditeľný. Preto nastal aj tento štrajk.

prečo iniciatíva vychádza práve z Filozofickej fakulty?

Možno je to aj tým, že to nie je jednoliata fakulta ako napríklad farmaceutická. Máme diverzitu odborov, a to znamená aj pluralitu názorov. Som rád, že počujem pochvalné hlasy na našu fakultu – lebo väčšinou počúvam len to, aké sú tie humanitné a spoločenské vedy neužitočné. Vždy sme len tá bratislavská kaviareň, ktorej výskum ani nemá efekt. Toto je moment, ktorý ukazuje, v čom sú spoločenské vedy dôležité.

„Lobovanie by nemalo byť podmienené tým, že vysoké školy majú byť poslušne ticho.“

na to, že FiF UK má odbory ako politológia, sociológia či žurnalistika sa však ozýva k verejným udalostiam málo.

Určite. Hlasy študentov a zamestnancov by sa mali ozývať z médií a hovoriť o tom, čo v spoločnosti chýba. No tu vždy vyvstane problém – čo je spoločensky natoľko závažné, aby sa ozval napríklad senát fakulty?

spomínate si, k akej spoločenskej otázke sa univerzita naposledy vyjadrila?

Pamätám si, že rektor raz napísal blog, kde však iba veľmi genericky kritizoval to, že do vysokého školstva ide málo peňazí. Mne ten hlas chýba. Univerzity sa nechcú ozývať preto, lebo by museli prstom ukazovať na iných. A nechcú si narobiť zbytočné problémy. Veď je tu jeden balík pre vysoké školstvo, ktorý sa rozdeľuje medzi inštitúcie rôzneho typu a rôznej kvality. Univerzita Komenského si hovorí, že je najväčšia a najstaršia – a aj keď zďaleka nie je ideálna – je to tak. No peniaze idú aj do inštitúcii na úplne inej úrovni.

na financie, ktoré tiekli do súkromných vysokých škôl v Skalici a v Sládkovičove, upozorňoval v blogu aj Martin Slobodník, prodekan FiF UK. Ostro kritizoval, že sa k takýmto závažným kauzám neozvú rektori najväčších univerzít. Univerzity teda mlčia nielen pri spoločenských otázkach, ale aj vtedy, keď sa im škodí. Prečo sa boja ozvať?

Neozvú sa z jednoduchého dôvodu – prečo by mal niekto hrýzť ruku tomu, kto ho kŕmi? Mali by kritizovať ministerstvo, keď im škodí, ale v tej istej chvíli potrebujú vyjednávať o peniaze. Lobovanie je v poriadku, no nemalo by byť podmienené tým, že vysoké školy musia byť poslušne ticho. Možno je to aj zbabelstvo.

to znie, ako keby pre vládu neboli rektori vysokých škôl žiadnymi autoritami.

Nie sú. Reálne nemá vysoká škola žiadnu páku voči vláde. Ako napríklad investor, ktorý povie, že ak nedostane daňové prázdniny, odíde a pätnásťtisíc ľudí príde o prácu. To je páka. Vo vysokom školstve žiadna neexistuje. Na univerzitách sa udržiava status quo – ľudia šomrú a sú nespokojní, ale reálne sa situácia ešte dá zvládnuť. To je ten najhorší možný stav. Lebo nie je dosť tlaku zdola.

Eugen Korda
Štrajkujúci učitelia sa spojili s Iniciatívou vysokoškolských učiteľov, ktorá vstúpila do štrajkovej pohotovosti.

nemohli by si páku vytvoriť tak, že budú známejšími osobnosťami v spoločenskom priestore? Ak by verejnosť rešpektovala ich názor, mali by jej podporu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite