Republikáni považujú za svoju povinnosť urobiť svet bezpečným miestom pre banky a súčasne spustiť čo najviac zahraničných vojen – uhádnete autora?

Predpovede bývajú zradné. Ale tu je jedna pre rok 2019, ktorá je súčasne novoročným želaním aj výzvou do boja: v tomto roku začne populistická revolúcia strácať energiu.

„Najhoršia dohoda v histórii,“ povedal Nigel Farage o dohode, ktorú uzavrela Theresa May. Podľa poslanca Jacoba Rees-Mogga dokonca „urobí z Británie nie vazalský štát, ale otrocký.“ Naozaj?

Výsledok amerických „midtermov“ bol predvídateľný: demokratická väčšina v Snemovni reprezentantov a ubránená republikánska väčšina v Senáte. A ďalej?

Cesta Emmanuela Macrona do Bratislavy a Prahy príliš neskrývala svoj cieľ – priviesť obe miestne vlády bližšie k európskemu integračnému jadru a ďalej od maďarských a poľských vplyvov.

To, že Európska komisia odmietla návrh talianskeho rozpočtu, ktorého deficit trojnásobne presiahol povolené maximum, je veľká a správna vec. Ale nestačí to.

Nebolo to tak dávno, čo komentátor New York Times Thomas Friedman chválil „saudskú jar,“ ktorú údajne spustili reformy osvieteného korunného princa Mohameda Bin Salmana. A dnes?

Ak sa dnes takmer všetci zhodnú na jednej zahraničnopolitickej otázke, tak je ňou to, že americká invázia Iraku v roku 2003 bola katastrofálnou chybou. Naozaj?

„Nerozumiete tomu, dovzdelajte sa,“ znie zdvorilejšia z odpovedí nových akademických disciplín – štúdie identít či rodu – na kritiku zvonku. Tá menej zdvorilá kritikov obviní zo sexizmu.

Žijeme v dobe binárnych rozhodnutí. Ste slniečkar alebo fašista, identitárny feminista alebo mizogýnny bigoťák, ctiteľ úplne otvorených hraníc alebo odmietač čo len jedného azylu moslimom.