Podľa europoslanca Ivana Štefanca a podpredsedu KDH Petra Bobulu je striedanie letného a zimného času zlé pre zdravie, ale aj pre ekonomiku. Táto téma sa bude preberať na najbližšej schôdzi Európskeho parlamentu.

Ôsme uďeľovanie Ceny Jána Langoša sa nieslo v duchu udalostí, ktoré hýbu (nielen) Slovenskom. Ocenenie získali aktivista a bloger Ján Benčík, bývalý prezident Nemecka Joachim Gauck a Denník N za „odvahu a vytrvalosť pri odhaľovaní pravdy a snahu o rozšírenie demokratického priestoru v Európe“.

Na počesť 30. výročia Sviečkovej manifestácie zorganizovala skupina nadšencov historickú rekonštrukciu tejto udalosti. Na pokojných účastníkov vtedy zakročili desiatkami áut, kropením vody a bitím obuškami. Napriek tomu manifestácia spustila postupný rozpad komunistického režimu.

Ľudí zrušenie protestu Za slušné Slovensko neodradilo a druhá najväčšia akcia dňa iniciatívy #niejenamtojedno sa premenila na tú hlavnú. Zo Šafárikovho námestia po námestie SNP pochodovalo asi 25 000 ľudí, kde sa zapálili sviečky na pamiatku zavraždenej dvojice.

Po prezidentovom odmietnutí prišiel Peter Pellegrini s novými kandidátmi, ktorých tentoraz konzultoval priamo s Andrejom Kiskom. Namiesto Tomáša Druckera, ktorý by mal prebrať post ministra vnútra, ráta návrh aj s Andreou Kalavskou ako novou ministerkou zdravotníctva.

Prezident Andrej Kiska vyjadril výhrady proti návrhu vlády Petra Pellegriniho, ktorý podľa neho dostatočne nezvýši dôveru ľudí v štátne inštitúcie. Do druhého návrhu požaduje ráznejšie zmeny v obsadení ministerských postov.

Igor Matovič tvrdí, že OĽaNO je pripravené podať ruku každému demokratickému opozičnému subjektu, v prípade ktorého by hrozilo prepadnutie hlasov. Zlúčené strany by sa mohli podľa neho dohodnúť na spoločnom programe ešte pred voľbami.

Robert Kaliňák rezignoval na post ministra vnútra. Redaktori .týždňa sa ale zhodujú, že toto gesto nestačí.

Slovensko zažilo najväčšie demonštrácie od roku 1989. Po celom Slovensku vyšlo do ulíc 100,000 ľudí. Pozrite si reportáž z bratislavskej demonštrácie.

Štefan Hríb si prizval na diskusiu dlhoročného diplomata a bývalého tajomníka ministerstva obrany Rastislava Káčera, ktorý sa osobne zúčastnil na tvorbe rozhodnutí, ako boli vstup Slovenska do NATO či povolenie preletu bombardérov v roku 1999.