vďaka za Vaše pozvanie na slávnostné podujatie pri príležitosti Dňa učiteľov, na ktorom by som mal od Vás prevziať „najvyššie rezortné ocenenie za prínos v oblasti výchovy a vzdelávania v rámci rozvoja školstva“. Úprimne priznávam, že si nomináciu na toto ocenenie veľmi vážim. Mám šťastie, že som na univerzite obklopený vynikajúcimi pedagógmi, ktorí sú pre mňa vzormi. Fakt, že nominácia vzišla práve z tohto prostredia, ma ohromne potešila. Možnosť podieľať sa na vzdelávaní talentovaných a motivovaných študentov som vždy považoval za privilégium. To, že sa mi dostalo pocty byť za moje úsilie navrhnutý na ocenenie, mi dáva nádej, že táto snaha nie je úplne márna.
Vaša pozvánka ma však zároveň uviedla do rozpakov. Na jednej strane mám byť ocenený za prínosy v rámci rozvoja školstva, na druhej strane je to isté školstvo v dlhodobej stagnácii, či presnejšie povedané, v permanentnom rozklade. Odhliadnuc od tohto evidentného rozporu je však dôležité niečo oveľa podstatnejšie.
Doterajšie pokusy zmeniť naše školstvo k lepšiemu v drvivej väčšine zlyhali. Neúspech týchto pokusov je do veľkej miery spôsobený tým, že zanedbali elementárny, zato esenciálny fakt: kľúčovým subjektom vo vzdelávaní je učiteľ.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.