Témy ako startupy, informačné technológie či lietajúce auto v posledných rokoch vzrušujú čitateľov ekonomických stránok. Sú totiž sexy a okrídľujú ľudskú predstavivosť. Navyše, všetci sme očarení príbehmi o „kockáčoch“, ktorí z rodičovskej garáže či izby na vysokoškolskom internáte založili Facebook alebo Google. Lenže okolo tohto „válovu“ je už priveľká tlačenica. Čo však, ak denne chodíme okolo nevyužitého rezervoára podnikateľských príležitostí? A čo ak sa tento nevyužitý potenciál ukrýva v niečom tak zdanlivo všednom, ako je poľnohospodárstvo?
„IT startup sa môže kedykoľvek bez problémov presťahovať na ktorékoľvek miesto na svete. A s ním odídu zo Slovenska aj pracovné miesta,“ píše ekonóm Marcel Klimek vo svojej novej publikácii Potravinová miliarda pre Slovensko s podtitulom Sebestačnosť a 50-tisíc pracovných miest. „Produkcia potravín je však viazaná na pôdu. Slovensko má úrodnej pôdy dostatok na to, aby sme urobili z produkcie potravín stabilný sektor našej ekonomiky, ktorý bude úspešne fungovať bez ohľadu na cyklické ekonomické krízy.“
.v dezolátnom stave
Marcel Klimek sa hlbšie do problematiky poľnohospodárstva ponoril po tom, ako vlani zverejnil svoj koncept Nemecký štandard pre Slovensko. Ekonóm s dlhoročnou skúsenosťou manažéra a prokuristu v špičkových finančných inštitúciách, ktorý sa podieľal na reštrukturalizácii takých firiem ako VSŽ alebo Nafta Gbely, bol podľa vlastných slov sám prekvapený, ako hlboko pod svojimi možnosťami dnes náš agrosektor pracuje: „Vedeli ste, že slovenské poľnohospodárstvo je v porovnaní s podobnými krajinami z Európskej únie (aj v porovnaní s Rumunskom, Bulharskom, Maltou či Fínskom) podľa ekonomických ukazovateľov najhoršie?“
Hoci naša krajina bola pred štvrťstoročím potravinovo sebestačná, dnes dováža potraviny za miliardu eur ročne. Paradoxné je, že nejde v prvom rade o ovocie z južných krajín, pre pestovanie ktorého u nás nie sú predpoklady. Podľa Klimeka najviac potravín dovážame z okolitých štátov, ktoré majú podobné klimatické a geografické podmienky ako my: Poľsko, Nemecko a Česko. Napríklad zo Spolkovej republiky dovážame bravčové mäso za 50 miliónov eur. U nás chov ošípaných za uplynulých 20 rokov poklesol o viac ako dve tretiny...
Keď podpredseda pravicovej strany NOVA hovorí o potravinovej sebestačnosti, nemá, prirodzene, na mysli severokórejskú filozofiu ču-čche. Sebestačnosť chápe ako schopnosť domáceho poľnohospodárstva zabezpečiť trh krajiny potravinami domáceho pôvodu tak, aby bol v rovnováhe vývoz a dovoz: „Zjednodušene povedané, potravinová sebestačnosť nám umožňuje vymieňať prebytok zemiakov a jabĺk za nedostatok pomarančov alebo citrónov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.