najčítanejšie

  1. Úspech srdca
    prečítané 1828x
  2. Problém Daniela Lipšica
    prečítané 876x
  3. Každý deň zápasím o pokoru
    prečítané 819x
  4. Strieľal na Heydricha
    prečítané 693x
  5. Lipšicova nová strana
    prečítané 656x

články

rss

Rok s Mikolajovou reformou

S koncom školského roka sa uzavrel aj prvý rok školskej reformy z dielne ministra Jána Mikolaja. Náš časopis sa pokúsil o jej bilancovanie. Potvrdili sa skôr výhrady Mikolajových kritikov alebo želania optimistov? Ako kde a v čom.

.eva Čobejová .martin Hanus

21. jún 2009 | prečítané 1523x | reagoval 1 človek

...pokračovanie nájdete v aktuálnom čísle na stánkoch

.vstup do on-line vydania.

priemerné hodnotenie: 3.1  ~  hodnotilo: 9
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Diskusia (1)

  1. .fyzika od .elo Scholtz, RNDr. PhD. | 5. január 2010 16:56

    Dovolím si vyjadriť sa k danej problematike jazykom, ktorý nechce ani v náznakoch budiť zdanie odborného, či znaleckého posudku - nestojí to za to. Nakoniec vo svojom diskusnom príspevku to p. Eva Čobejová urobila veľmi výstižne a fundovane. Keď počujem slovo "reforma", či už v školstve, alebo v inej oblasti riadenej našimi "orgánmi" mám z toho pocit, torý sa dá stručne vyjadriť ako - je mi z toho zle. Ak sa p. minister Mikolaj rozhodne urobiť reformu školstva tak, že svoj nápad zvalí na učiteľov, ktorí ho majú spracovať do konkrétnej podoby počas krátkych dvoch mesiacov - v čase svojich dovoleniek, bez toho, aby mali k dispozícii seriózne podklady a bez nároku na finančné ohodnotenie svojej práce a pán minister so svojou suitou, VÚP a školskými orgánmi si dovolenku užívajú - tak to je niečo, čo by v každom inom odvetví bolo hodnotené ako nehoráznosť. Okliešťovať matematické a fyzikálne vzdelávanie - to je dlhodobo zaužívaná metóda tých, ktorí ani netušia, prečo boli tieto predmety do všeobecného vzdelávania zavedené, sami k nim nemali nikdy pozitívny vzťah (prečo asi?) a napriek tomu dosiahli významné posty. Tak načo takýmito predmetmi žiakov zaťažovať. Jednoduchšie je zaviesť predmety, v ktorých sa budú celé hodiny učiť ako treba mať rád svoju vlasť (veď to jec ktorá sa dá naučiť...), ako sa rodia deti a ako na to, aké existujú drogy a čo s nimi (o tom by skôr naša mlaď mohla zasvetene učiť nás...) atď. Nechcem potrebu informácií tohoto druhu bagatelizovať, ale všetko má svoju mieru a miesto na výchovu v tomto smere sa nájde mimo etiky a náuky o spoločnosti aj v biológii a inde. V ktorom predmete však možno rozvíjať logické a exaktné myslenie, schopnosť pozorovať, spracovávať informácie, naučiť sa hľadať súvislosti medzi javmi, vedieť ich vyhodnocovať a tvorivo uplatňovať v ľubovoľnej oblasti ľudských činností ak nie v matematike a vo fyzike? Načo je žiakovi treba ovládať tri cudzie jazyky, keď nemá o čom hovoriť a vlastné myšlienky sa týkajú často niečoho, čo nie je hodné vyjadriť ani v materinskom jazyku. V súčasnosti už nehovoríme o tzv. vedecko-technickej revolúcii, ale nemať dostatočné vedomosti z oblasti prírodovedy je rovnaká hanba, ako absencia vzdelania z oblasti umenia a vôbec z oblasti tzv. humanitných vied (a sú vôbec prírodné vedy a matematika nehumanitné ...). Predpokladám, že vo všeobecnom vzdelávaní má byť určitá rovnováha, aj keď vo vyšších ročníkoch je nevyhnutné dať určitým odborom prednosť podľa výberu z hľadiska ďalšieho štúdia. Aj to by mala reforma riešiť a dať v tom školám dostatočnú možnosť voľby, aby sa profilovali podľa vlastného uváženia možností. Pre toto im treba samozrejmä vytvoriť adekvátne materiálne podmienky. Metódy a prostriedky, ktoré budú učitelia vo vyučovacom procese používať by nemali byť založené na tom, aby boli efektné, ale efektívne. Vyučovanie a učenie je v prvom rade práca a každodenná drina, ktorou musí žiak prejsť, rovnako ako sa natrápi športovec, ktorý chce dosiahnúť výborné výsledky. Každodenná "drina" sa po dosiahnutí aj menšieho dobrého výsledku stáva postupne príjemnou činnosťou, ktorú žiak robí rád. Dobrý učiteľ, ktorý nemá existenčné problémy, je inteligentný, vzdelaný , tvorivý a má svoju prácu aj žiakov rád si pritom bez problémov poradí aj napriek "reformám"(tak, ako tomu vždy bolo a vždy bude). Všimol som si, že na našom gymnáziu prijímala konkurzným pohovorom nového školníka komisia - riaditeľ školy, školská rada a zástupcovia odborov - nič proti tomu. Ale na vysokoškolské štúdium pedagogického zamerania prichádzaju študenti, ktorí nevedia rozprávať, nečítajú, nemajú potrebu sa vzdelávať a často nesplňujú ani ďalšie osobnostné a psychické predpoklady. A tí, ktorí tie predpoklady majú si z existenčných dôvodov zvolia radšej iné povolanie. Nevyžaduje si aj toto reformu? A nakoniec ešte jeden postreh: Svojho času sa v jednej rozhlasovej relácii na určitú otázku o tom, čo by p. Dzurinda po svojom eventuálnom zvolení do vlády urobil pre zdravotníctvo a školstvo, aby tam ľudia finančne nestrádali odpovedal: "Viete, to sú rezorty, ktoré iba naťahujú ruku, ale nič neprodukujú...". A v tomto duchu jeho vláda (ale aj ďalšia) k daným rezortom pristupovala. Nuž, vďaka vláde p. Dzurindu za všetko dobré, čo pre občanov urobila a nebolo toho málo, ale netreba tu v ich myslení a činoch tiež zásadnú a ozajstnú reformu?

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia  Newsletter  RSS  Predplatné  Články z tlačených vydaní  Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM