Chlapec schytil kyticu ruží a šľahol s ňou o okraj kontajnera. Odťal párny počet ružových hláv. Tie odkväcli do hlbokých útrob železnej obludy. Ale neboli tam samy. Mali tam nespočetne veľa kamarátov.

Kto sa ocitol v dave, ktorý sa zišiel, aby niečo dosiahol, niečo si vyvzdoroval, ale aj iba aby niečo oslávil, vie, že je to psychologicky silná skúsenosť. Človeka dav mení – a nie vždy k dobrému. Ale schopnosť ľudských más písať dejiny je nepochybný fakt. Treba mu skúsiť rozumieť.

Minulý piatok otvoril prezident dvere svojho paláca verejnosti. Medzi stovkami ľudí, hrnúcich sa do útrob budovy, stáli piati muži v čiernych oblekoch a čiernych okuliaroch. V rukách držali biele A-štvorky s jedinou otázkou: Kto boli muži v čiernom?

Ak sa niekomu zdá, že v Česku demonštrácií a happeningov pribúda, nie je to iba dojem. Vzhľadom na veľmi liberálny zákon síce neexistuje centrálna štatistika, ale len na pražský magistrát ľudia nahlásili za prvých päť mesiacov 30-tisíc najrôznejších zhromaždení. Je to viac ako za celý minulý rok (vtedy ich bolo 11-tisíc)

Keď som pred tromi mesiacmi zvažovala, či mám verejne vyjadriť obavy o výkon spravodlivosti do budúcna, netušila som, že udalosti budú mať taký rýchly spád.

Najhorúcejšou témou týchto dní v kráľovskej motoristickej disciplíne nie sú súboje monopostov na trati, ale boj tímov s Maxom Mosleym, prezidentom Medzinárodnej automobilovej federácie FIA.

Je 1. máj, šesť hodín ráno. Do desaťtisíc obyvateľov a študentov Oxfordu sa nachádza pod vežou Kolégia sv. Magdalény. Zaznie šesť úderov zvonov a chlapčenský zbor nachádzajúci sa na streche veže začína spievať stáročný latinský hymnus eucharisticus: „Te Deum Patrem colimus, Te laudibus prosequimur..

Turistickí sprievodcovia bývajú niekedy čudní. Tá pani, čo nás dostala na starosť v Nancy, polmiliónovom hlavnom meste Lotrinského vojvodstva, dnes jednom zo severofrancúzskych departmentov, vyzerala čudne od začiatku. Mala výzor starnúcej učiteľky z katolíckej školy, bola príjemná a hovorila ako pechotný guľomet.

Studený máj – v stodole raj. Po pekelne horúcom apríli prišlo konečne normálne počasie, ktoré muselo potešiť každého majiteľa záhrady. Žltnúci trávnik dostal zase zdravú farbu.

Kapela, ktorú v roku 1984 spolu s Leďom, Ozim, Sveťom Korbelom a Braňom Alexom založili, bola okamžite zakázaná a hoci koncertovala len zriedka, stala sa „legendou“. Hoci je hlavne a predovšetkým punkový muzikant, „nemá to na háku“, zaujíma sa o dianie okolo seba a trvá na budúcnosti. Keby mal slovenský punk tvár, bola by to jeho tvár. Petr Schredl, všeobecne známy ako Koňýk.