Denník Wall Street Journal nedávno priniesol správu, podľa ktorej USA poskytnú Ukrajine spravodajské informácie o vzdialených cieľoch energetickej infraštruktúry v Rusku, kým zvažujú, či Kyjevu dodajú rakety použiteľné na takéto údery.

Hlavné pojednávanie v kauze starých mafiánskych vrážd na Okresnom súde (OS) Banská Bystrica pokračovalo vo štvrtok výsluchom obžalovaného Róberta L., považovaného za bosa bratislavskej skupiny sýkorovcov. Tvrdí, že je nevinný.

Hlavným strojcom plánu je osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff. Ten o ňom diskutoval s osobitným vyslancom ruského prezidenta Kirillom Dmitrijevom a predostrel ho aj šéfovi ukrajinskej bezpečnostnej rady Rustemovi Umerovi.

Navrhli zmenu hraníc škôd. Malá škoda by bola vo výške najmenej 500 eur, väčšia škoda najmenej 5000 eur, značná škoda najmenej 50.000 eur a škoda veľkého rozsahu vo výške najmenej 250.000 eur.

Prezident nerozumie, že ak vláda videla potrebu meniť ÚOO, prečo s tým neprišla počas predchádzajúcich dvoch rokov vládnutia a prečo bolo potrebné zvolať mimoriadne rokovanie vlády v sobotu a v skrátenom režime zmeny presadzovať.

Americké sily už zničili najmenej 10 lodí, o ktorých tvrdili, že pašujú drogy. Útoky si vyžiadali najmenej 43 obetí, pričom príslušné vlády a rodiny zosnulých tvrdia, že išlo predovšetkým o civilistov a v niektorých prípadoch o rybárov na mori.

Rumunské ministerstvo obrany informovalo, že do vzdušného priestoru krajiny v sobotu vstúpil ruský dron, ktorý tam strávil približne 50 minút a následne odletel smerom na Ukrajinu. Na monitorovanie situácie boli vyslané aj dve rumunské stíhačky F-16.

Opakovane v diskusii spochybňoval význam očkovania a opakoval vedcami vyvrátené informácie o vakcínach. Spochybnil aj nárast zabrániteľných ochorení vo svete.

V tom čase malo Československo špičkový tím a veľmi pravdepodobne by si z Londýna odnieslo ďalšiu medailu. Viacerí hráči boli majstri sveta už v roku 1947 a medzitým získali striebro na zimnej olympiáde. To však v tom politicky ponurom čase nemalo pre komunistický režim veľkú váhu.

Tohtoročná Nobelova cena za ekonómiu poputuje do rúk troch výskumníkov – americko-izraelského občana Joela Mokyra, Francúza Philippa Aghiona a Kanaďana Petra Howitta – za prácu týkajúcu sa vplyvu technológií na trvalo udržateľný hospodársky rast, oznámila v Štokholme Švédska kráľovská akadémia.