Vlani v Prahe Barack Obama predstavil svoju víziu sveta bez jadrových zbraní. Americký prezident vtedy nezabudol dodať, že ten dlhodobý cieľ nemusí byť dosiahnutý dokonca ani počas jeho života; keďže prezident nemá ešte ani päťdesiatku a môže žiť ďalších tridsať rokov, naznačil všetkým, že si je vedomý, o akom náročnom cieli hovorí. Svojím rozhodnutím prísť podpísať dohodu o znížení počtu strategických jadrových zbraní s Ruskom práve do Prahy, a presne rok po svojom prejave, zároveň Obama všetkým realistom odkázal, že sa svojho sna nevzdal.

„Já teprv krátký čas tu jsem a přicházím s úctou a respektem, poznati muže, mluviti s mužem jenž nejvíce prý se pyšniti můžem. (...) A ve všem tom, co u vás kdy se zvalo hříchem či zkázou, zkrátka zlem, tam já v svém pravém živlu jsem.“

Presne rok po tom, čo Maďarsko ťahal z bankrotu MMF, česká koruna sa blížila hranici 30/euro a Financial Times vyšli s titulkom „Argentína na Dunaji“, panika na trhoch opäť straší Európu.

Tabakový gigant neustále pokračuje vo vývoji IQOS s cieľom pomôcť dospelým fajčiarom prejsť na bezdymové výrobky. IQOS je celosvetovo preferovaný výrobok typu “Heat-not-burn”, čo znamená, že funguje na báze zahrievania tabaku, nie horenia.

Koniec roka 2008. Finančná kríza, ktorá sa začala v USA, dolieha aj na Slovensko – niektoré firmy hlásia prepúšťanie, keďže dopyt po ich výrobkoch klesá, úchvatné percentá rastu HDP sú minulosťou. Strih, rok 1931. Na Čechov a Slovákov dopadla plnou silou hospodárska kríza, ktorá prišla z USA. Naši vtedajší politici ohlasujú koniec voľného trhu a masívne zásahy štátu do ekonomiky. Déjà vu?

Medzi súčasnou krízou a Veľkou hospodárskou krízou sú mnohé paralely. Obom krízam predchádzalo obdobie lacných peňazí, nadmernej zadlženosti a rastúcich cien aktív. Obe krízy poznamenali prudké pády na akciových trhoch.

Slovenská ekonomika je čoraz viac integrovaná do tej svetovej, čo tiež znamená, že vývoj na svetových finančných trhoch cítia obyvatelia a

„Musíme byť veľmi všímaví, čo nám chce táto krajina povedať,“ povedal Benedikt XVI. počas letu do Prahy v jednom interview. A zdá sa, že aspoň na jednu zaujímavú vec upozornil. Hoci si už samotní Česi zvykli o sebe hovoriť ako o najateistickejšej krajine Európy, dokonca v tom videli kus svojej identity, Benediktova návšteva im mala ukázať, že to nie je až také jednoznačné.

Česká politická šaráda je jen malým symptomem krize evropské demokracie a svým specifickým charakterem je typická pro krizi demokracie postkomunistické.

Z Viedne do Prahy ešte stále nie je blízko. Medzi bývalými dvoma najväčšími mestami Predlitavska sa dodnes cestuje rovnako rýchlo, či skôr rovnako pomaly ako za cisára pána. O niečom to asi svedčí.