V kauze Hedvigy Malinovej vychádzajú na povrch ďalšie pozoruhodné nezrovnalosti. Tie preukazujú, že minister vnútra Robert Kaliňák a šéf policajného zboru Ján Packa, ktorí na tlačovej konferencii v septembri 2006 tvrdili, že Hedviga si prepadnutie vymyslela, varili z vody.

Nedeľa, sedem hodín ráno. V dedinke Simer, len niekoľko kilometrov od Užhorodu, zapína predsedníčka volebnej komisie starosvetský magnetofón. Pätnásť členiek čisto ženskej komisie vstáva a dôstojne počúva ukrajinskú štátnu hymnu. „Nech to len v mene Božom všetko dobre dopadne,“ vzdychne po jej skončení najstaršia z nich.

Tak sa volal muž, ktorý položil základy bohatého Švédska. Deti sa o ňom neučia v škole. Je večným tŕňom v oku predstaviteľov vládnucej ľavicovej ideológie, ktorí by jeho meno najradšej vymazali z pamäti národa. A predsa, bez jeho prispenia by dnes pravdepodobne Švédsko vyzeralo celkom inak.

ktorých priliehavé označenie sa do písaného textu nehodí, našiel po nežnej revolúcii uplatnenie v rozhlase a odtiaľ šíril nacionalistickú propagandu. Po rozpade Československa, ku ktorému pridal svoju tehličku, získal príznačnú trafiku – na slovenskej ambasáde v Prahe.

Natálku už poznáte. Modrooká, blond, štíhla, pekná Kyjevčanka. Minulý štvrtok, keď som tri dni pred voľbami priletel do Kyjeva, sme si dali „rande“ pred mekáčom. Pokiaľ ide o kaviarne a reštaurácie, tak je Kyjev stále dosť Východ. Kaviarne takmer nie sú a reštaurácie sú buď nevábne, nebezpečne drahé, alebo sú to „táckarne“ ako mekáč.

Nie je na svete nič jednoduchšie a ani to nič nestojí. No napriek tomu, skôr prejde ovca uchom ihly (ak na hornaté pomery Karpatskej kotliny parafrázujeme v púšti vzniknuvšiu Bibliu), než by slovenský parlament povedal tomu maďarskému: čo sme si, to sme si, no pomerme sa, bračekovci.

„Je to najmuzikálnejší choreograf na svete,“ hovorí mi pred stretnutím s Jiřím Kyliánom riaditeľ Baletu SND a bývalý tanečník Nederlands Dans Theater (NFT) Mário Radačovský. O niekoľko hodín neskôr, po zhliadnutí strhujúcich Kyliánových choreografií v podaní mladých tanečníkov NDT tuším, čo mal na mysli.

Moja medvedia fóbia sa začala už v útlom detstve, keď som začala s našimi chodiť na drevenicu, ktorá je na úplnej samote v lese. Vždy tam bolo veľa medveďov. Neďaleko bol salaš, kde som niekoľkokrát videla roztrhané ovce a počúvala príbehy ožratého baču o tom, ako medveď chodí okolo desiatej večer a ako ho zaháňajú, keď príde.

Kampaň pred októbrovými parlamentnými voľbami v Poľsku sa dostáva do záverečnej fázy a miestni politici si už nedávajú servítku pred ústa.

Na Slovensku po dlhom čase opäť vznikol film. Rozpaky nad stavom domácej kinematografie sa mu však prekonať nepodarilo. Kričí z neho kŕčovitosť, umelé konflikty a nereálne postavy.