KDH je po sneme a pri troche zjednodušenia sa dá povedať, že je na tom presne tak, ako bolo pred snemom. Aká budúcnosť čaká v tejto strane Radoslava Procházku?

Vízie, sny, programy. Politické programy číta málokto. Stáva sa pomerne často, že aj ich autori majú problém s pasážami, ktoré sami nepísali. Teda, azda s výnimkou úplne prvého Programového vyhlásenia VPN z 20. novembra 1989, ktorý vznikal „na úsvite revolúcie“ na najvyššom poschodí Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a mal necelú jednu stranu. Písali sme ho v eufórii a v jednom okamihu, keď sa zdalo, že sa blížia tajní, Martin Bútora navrhol, aby sme ho zjedli. Sedeli sme vtedy na pracovisku programátora Alfréda Zimmermanna. Mimochodom, neviete niekto, čo je s ním?

Keď sa pozerá na dnešné Slovensko, vidí únavu a víťazstvo priemernosti. Pokúsil sa preto o zárodok novej neošúchanej reformnej sily, ale neuspel. Po 22 rokoch zápasov o povahu krajiny končí s politikou. Peter Zajac.

Prezidentské voľby sú ešte ďaleko, ale pred Robertom Ficom sa črtá problém. Chýba mu totiž kandidát. A čas hrá proti nemu.

Len máločo z toho, čo prežívame, nás prežíva: Dejiny obrazov v minulosti a v prítomnosti žijú v rytme vytesnenia a návratu vytesneného. Človek necháva k sebe znovu prichádzať obrazy, združené v asociačných a fantomatických chumáčikoch.

Dozvedel som sa, že vládny program Roberta Fica nemá víziu. Zvláštne. Pátos roka 1989 viedol k tomu, že každé riešenie sa muselo najprv vygenerovať, mať svoju filozofiu a víziu. Všetci ten slovník používali, len nitriansky telocvikár Ivan Mačura sa bál, že kvôli slovu šanca nikto neporozumie volebnému sloganu Šanca pre Slovensko.

Čo vieme o skupine Pussy Riot? Nie je toho veľa. Vieme, že časť názvu si odvodzujú od skupín riot grrrlz čiže spurných dievčat feministickej vzbury z deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, ku ktorým sa viažu aj ich odkazy na ideologičku feminizmu Judith Butler.

„Odvolaný trnavský arcibiskup Róbert Bezák už nie je zamestnancom Trnavskej arcidiecézy, od 1. augusta pracuje ako výpomocný duchovný v Banskobystrickej diecéze v Radvani, kde už v minulosti pôsobil.“ Táto správa o treste pôsobí ako uzavretie kruhu, ktorý pohltí vodná hladina, akoby sa nič nestalo. Niečo sa však stalo. V dnešnom svete, v ktorom sa skrýva, čo má byť verejné a zverejňuje, čo má ostať skryté, sa ani katolícka cirkev nemôže vyhnúť tomu, aby sa hovorilo verejne aj o tom, čo by chcela skryť. Lebo to, čo je skryté a utajené, dráždi našu fantáziu oveľa viac ako to, čo je zjavné a viditeľné.

Vetu: „Falšovanie sa trestá“ poznáme naspamäť. Chápeme, že falšovanie je krádežou. Spája sa nám s peniazmi, obrazmi, vstupenkami, ale rovnako platí aj pre seminárne, bakalárske, diplomové a doktorské práce. Lebo plagiátorstvo nie je ničím iným ako falšovaním. Vydávaním cudzieho diela za vlastné. Napriek tomu je veľkým biznisom. Diplomovku na kľúč kúpite v akcii za tisícovku. Len sa nesmie volať diplomovka, ale podklad.