Alebo: prečo ich gdanské lodenice dostanú, Island ktovie a britské krčmičky ani náhodou, nech ich berie kríza.

Hádam nijaký živočíšny druh (ak zabudneme na hmyz) sa nevyskytuje v takých pestrých podobách a veľkostiach ako pes. Od malej čivavy až po obrovského mastifa, všetko je to pes. Myslím, že je to od psov veľmi prezieravé. Môžu si tak prisvojiť najrôznejšie typy (prečo nie plemená?) ľudí.

Po páde komunizmu a po rozpade Sovietskeho zväzu zostala Rusku ešte stále zbierka tromfov a aktív, s ktorými sa dá hrať: zásoby ropy a plynu, jadrové zbrane, rozsiahle územie, a ľudský potenciál, ktorý aj v minulosti dokázal z mála vyťažiť veľa.

Občas sa preklínam. Občas sa preklínam preto, že som si za cieľ svojich prechádzok vybral práve bruselskú eurobublinu. Isteže, moc sídli tu. Isteže, nie náhodou tu 15- až 35-tisíc lobistov ovplyvňuje procesy rozhodovania. No človek sa tu stretáva so samými úradníkmi.

Maďari čoraz viac desia Európu. Pätnásť percent a zisk troch mandátov v eurovoľbách pre krajnú pravicu však očakával málokto. Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik) má pritom jednoduchý recept na úspech. Do úmoru hovorí o „cigánskej kriminalite“, najnovšie chce revíziu Benešovych dekrétov a Trianonu. Je dôvod sa báť?

Od detstva kreslí a maľuje, je akademicky vzdelaný výtvarník, jeho obrazy visia v mnohých galériách, no považuje sa za „maliara natierača“. Organizuje výtvarné dianie okolo galérie Tranzit.sk, no vyhýba sa inštitúciám. Slobodný človek, pre ktorého sú veľmi dôležité kaviarne. Laco Teren.

„Máme sen – že Maďarsko patrí Maďarom. Naša vlasť nebude ďalšou Palestínou, nebudeme schudobnenou kolóniou, strácajúcou sa v beznádeji,“ píše Krisztina Morvai na internetovej stránke Jobbiku deň po voľbách do Európskeho parlamentu.