Pochybnosti o Putinovom odhodlaní k mierovému procesu vyslovil aj Emmanuel Macron.

Tajná služba Spojených štátov, ktorej úlohou je ochrana najvyšších predstaviteľov krajiny, sa už podľa portálu Politico pripravuje na summit v maďarskom hlavnom meste.

Francúzsky prezident zároveň povedal, že nijaká budúca mierová dohoda medzi Kyjevom a Moskvou nemôže obmedziť veľkosť ukrajinskej armády.

Západní diplomati sa desaťročia utiekajú k jednoduchej predstave o izraelsko-arabskom konflikte. V tomto ponímaní je spor v podstate riešiteľný – ide o svár o územie a bezpečnosť: chaotický, emocionálny, hlboko zakorenený v histórii, ale nakoniec prístupný univerzálnej diplomatickej formule: rokovania, kompromisy a vzájomné uznanie. Ak by sa obe strany „posadili za stôl“, mier by nastal. Zajtra.

Na otázku, či bude Zelenskyj nútený vzdať sa územia v prospech Ruska, francúzsky prezident odpovedal, že to záleží na Kyjeve.

Zároveň sa diskutuje aj o plánoch na prípravu nasadenia tzv. zaisťovacích síl, ktoré by po ukončení bojov na Ukrajine zaisťovali bezpečnosť.

Jedným z dôvodov v prospech takéhoto rozhodnutia by mohla byť skutočnosť, že maďarský parlament v máji schválil vystúpenie Maďarska z Medzinárodného trestného súdu.

Lokalitou preferovanou Trumpom a Zelenským je však Rím, s čím súhlasia aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a viceprezident J. D. Vance.

Amerika naznačila, že by mohla Ukrajine poskytnúť bezpečnostné záruky.

Fínsky prezident Alexander Stubb zas vyzdvihol, že za posledné dva týždne sa v rámci snáh o ukončenie vojny na Ukrajine dosiahol väčší pokrok než za predchádzajúceho tri a pol roka.