Je pochopiteľné, že médiá v týchto dňoch doslova hltali a ďalej šírili názory z Breivikovho manifestu, ktorý spísal na 1500 strán. Niektorí komentátori zašli tak ďaleko, že za spoluvinníkov masovej vraždy označovali aj úplne štandardných kritikov multikulturalizmu či islamu.

Keď som ich pred takmer desiatimi rokmi uvidel prvý raz, bolo to niekoľko pekných červených bodiek, ktoré kdesi v diaľke osamotene svietili do tmy za mojím bratislavským oknom, ktorým som z Napoleonského vŕšku pozeral zhora na Petržalku a na Maďarsko a Rakúsko za ňou. Veterné elektrárne boli vtedy pre mňa nóvum, niečo také som zazrel zopárkrát predtým v Dánsku a v Nemecku na pobreží mora, ale tu, uprostred Európy, nie.

Za jedno aj druhé sa tak trochu hanbíme, jedno aj druhé sa snažíme skrývať. Každé z nich je symbolom niečoho nepríjemného – jedno námahy, druhé smútku. Spoločne symbolizujú dlhodobé strádanie a odriekanie. A pritom sú to také dobré veci.

Bývalé banícke mestečko Rožňava je pred finančným kolapsom, hrozí nútená správa. Aktivisti a niektorí miestni poslanci burcujú letargických spoluobčanov aj tým, že vylepujú bilbordy, ktorými upozorňujú na kroky vedenia mesta.

Mal som tri sny. Chcel som byť smetiar, ale iba ten, ktorý stojí vzadu na aute. Druhým snom bol spevák a tretím pilot. Tie posledné dva sa mi splnili.

Tri roky po mimoriadne úspešnom vydaní v maďarskom origináli vychádza v slovenskom preklade zásadný, márquezovsky uletený román Pétra Hunčíka Hraničný prípad.

Dňa 20. júna 2011 v čísle 25/2011, ročník VIII, týždenníka „.týždeň“, v rubrike „.týždeň doma“ na 26 až 29 strane bol uverejnený článok autora Mareka Vagoviča s názvom „Kto pomáha Mellovi?“ s podtitulom „Prokurátor Šufliarsky, ktorý má koordinovať boj s mafiou, polícii včas neoznámil, že Karol Mello, podozrivý z objednávky vraždy, bude prepustený z väzby. Polícia tak nemá Mella pod kontrolou. Prečo to Šufliarsky urobil?“.