Argentínčan Diego Maradona bol jeden z najslávnejších futbalistov sveta.

Európski štatistici sa rozhodli, že do slovenského deficitu verejných financií zahrnú aj položky, ktoré tam naša vláda doteraz nerátala. Čo s tým teraz, jeden a pol roka pred termínom očakávaného prijatia eura?

Ten bilbord je naozaj desivý. Človiečik, ktorý sa ešte nenadýchol, ale už vidno jeho kontúry, je roztrhaný na kusy. Naše ulice, námestia a duše už pár týždňov akosi nevedia, čo s tým.Reklamné plochy pritom úplne milujeme. Uisťujú nás, že šťastie je na dosah, a dávajú nám slastný pocit, že biznis u nás funguje.

Tak sme si teda konečne riadne dupli a povedali celému svetu, že povojnové utrpenie našich Maďarov nás neodvolateľne a nemenne netrápi a nikdy trápiť nebude. Zakričali sme to mutujúcim hlasom, a pocit veľkej sily nás malých, ktorý sa aspoň na chvíľu dostavil, bol opojný.

Rakúšanov už budú politici ťažšie uisťovať, že sa nemusia báť al-Káidy. Polícia zatkla troch islamistov, ktorí v marci umiestnili na internete videonahrávku s teroristickými hrozbami proti Rakúsku a Nemecku, ak sa ich vojaci nestiahnu z Afganistanu.

Veľmi bizarne vyznela reakcia denníka SME na zistenie, že kým väčšina slovenských Maďarov verí Hedviginej verzii (ktorú potvrdzuje aj naše skúmanie), Slováci sú v názoroch pluralitnejší. A preto sú podľa SME na tom Slováci „o niečo lepšie“.

Také teplé leto by nepredpovedal ani Al Gore – v Severnom ľadovom oceáne to v posledných týždňoch priam vrie. Rusi, Kanaďania, Dáni i Američania sa totiž vydali skúmať, komu patrí morské dno.

Na vesmírne pomery v každom prípade zanedbateľná omrvinka, pre pozemšťanov však až nepredstaviteľne monumentálna plynová guľa – „naše“ Slnko. S povrchovou teplotou približne 6 000

Aj v Bratislave už zúri leto v celej svojej kráse. Leto nepríjemné betónové – to je to, ktoré preklínate, keď sa vidíte ležať niekde pri vode a piť orosené predražené pivo z maringotkového bufetu a jesť žuvačkové langoše, ale zrazu sa prebudíte na to, ako kráčate za neznesiteľnej horúčavy počas pracovného dňa v šedivom prostredí našej metropoly, leje z vás pot a zvoní vám mobil.

Mali sme maturitné stretnutie. Po 50 rokoch. A hľa, už prvá spomienka na školu. Nie som si istý, či sa píše po päťdesiatich, alebo po päťdesiatych. Preto som napísal číslicu. Našťastie, naša triedna profesorka, ktorá prišla a potešila nás tým, neučila slovenčinu, ale chémiu.