Minimálna dávka nadšenia, strata viery v ideály slobody, porozumenia a tolerancie, osobné rozčarovania a bizarný tabuľový boj „demokratov“ a „nedemokratov“. Tak vyzerá november v Liptove.

Tesať do kameňa sa dá v dnešnom Nemecku iba jedno: nová vláda Angely Merkel je najlepšia možná. Ale práve to je hlavný problém. Pod drvivou väčšinou pasáží z vládneho programu konzervatívcov z CDU/CSU a liberálov z FDP mohol stáť pokojne podpis socialistov z SPD a Zelených. Volič ľavice, ktorá pred voľbami strašila nástupom neoliberálnej vlády, by sa mal dnes cítiť oklamaný a súčasne sa pýtať, prečo nedal hlas Angele Merkel či lídrovi FDP Guidovi Westerwellemu.

Nechcela by, aby som vyrozprával jej príbeh. Vynechajme teda jej meno, výzor, krajinu, z ktorej pochádza. Vopred ju prosím o prepáčenie, že si príbeh nenechávam len pre seba. Na pomery bruselskej eurobubliny je nezvyčajne existenciálny. Veľmi hlboko ma zasiahol.

Ani neviem, kde začať tento príbeh. Vyzeral ako ilúzia a sen, pretváral sa v čase nevyspytateľných 13 mesiacov. A skončil sa krásne, dojímavo, veľkou, doteraz nepoznanou radosťou. Sneh v Chorzowe sa roztopil prívalom našej futbalovej eufórie. Vrátila sa, hoci sme si mysleli, že jej už niet. Sme na majstrovstvách sveta!

Po fajčiaroch prišli na rad tuční, pomyslel som si. Britská tlač prišla s návrhom, aby sa potraviny, od ktorých sa priberá, opatrili odstrašujúcimi fotkami, podľa vzoru cigaretových obalov, šokujúcich obrázkami rozožratých pľúc. „Biela kniha“ Európskej komisie požaduje, aby sa trend k nadváhe zvrátil najneskôr do roku 2015.

Ak v duchu komunistickej ideológie definujeme slobodu ako „poznanú nevyhnutnosť“ (ako nám v minulom čísle vtipne pripomenul Martin Mojžiš), nová kniha Pavla Vilikovského, s príznačným názvom Vlastný životopis zla, je potom podrobným svedectvom veľmi nedobrovoľného poznávania tejto nevyhnutnosti. Za ostnatým drôtom.

Je faktom, že Václav Klaus si za terajší spôsob blokovania Lisabonskej zmluvy zaslúži aj kritiku. Nie však kriminalizáciu. Český prominentný komentátor Jan Macháček napísal, že sa za Česko prvýkrát po roku 1989 „hlboko hanbí” a vyčíta politikom, že s výnimkou Zelených nikto nenavrhol odvolať Klausa z úradu.

Na konci septembra vláda súhlasila so zlúčením dvoch štátnych poisťovní. V rovnakom čase potvrdili spojenie aj dve súkromné zdravotné poisťovne. Čo tieto fúzie znamenajú pre zdravotníctvo a najmä pre pacienta?