Organizácia spojených národov už vyrobila dosť škandálov. Ten najčerstvejší nesie meno Robert Mugabe. Diktátor s krvavými rukami, ktorého si OSN vybrala za medzinárodného vyslanca pre cestovný ruch. Niekto má asi veľmi krátku pamäť.

Stojíme na vrchu jeho 23-poschodového hotela a Cem Saffari neskrýva hrdosť a spokojnosť. „Je tu rýchlejší ekonomický rast ako v Dubaji. O štyri či päť rokov dosiahne Kurdistan to, čo trvalo Arabským emirátom celých dvadsať. Uvidíte, ani to tu nespoznáte.“ Takto znie jeho odpoveď na našu otázku, prečo sa sem presťahoval z Londýna.

Strana Viktora Orbána získala v roku 1994 vo voľbách podporu iba sedem percent voličov. Čo sa stalo, že sa z tejto okrajovej liberálnej strany stala najmocnejšia strana Maďarska? Píše Paul Lendvai.

Niekto sa bojí sľubovať. Bojí sa povedať slová prisahám, sľubujem, navždy, nikdy, určite...môžu mať na to rôzne dôvody. Zbabelosť alebo prílišnú zodpovednosť za vlastné slová a činy. Iní, to môžu mať naopak. Tí slovami nešetria. Môže tak byť preto, že sú si istí svojimi činmi, ale aj preto, že chcú všetko hneď a svoje slová si nevážia. Ťažko povedať, kde je zdravý stred.

Prejav mladého Viktora Orbána na druhom pohrebe Imre Nagya, ktorý sa konal 16. júna 1989 na budapeštianskom Námestí hrdinov, sa stal najvýznamnejším antikomunistickým prejavom v Maďarsku. Text vychádza prvýkrát v slovenskom preklade.

Pred rokmi som bývala v starom radovom dome, v ktorom urobili byty pre nájomníkov. Vedľa mňa býval Holanďan, starší od mňa, rozvedený, so synom, ktorý ho cez víkendy chodieval navštevovať. Jedného zimného večera, keď syn oslavoval pätnáste narodeniny, ma pozval na polievku s madeirou. Pamätám sa, ako som so skríženými nohami sedela na dlážke pri kozube, na kolenách som mala položenú misku s polievkou a počas nášho rozhovoru som pozorovala hru tieňov na strope.

Pred dvoma týždňami na tomto mieste písal o kríze a budúcnosti Pavol Frešo, minulý týždeň Lucia Žitňanská. Dnes svoju predstavu ponúka Viliam Novotný. Mnohé škandály. Kauza gorila. Nezhody a šarvátky. Pád vlády. Účtom za naše vládnutie sa stala strata dôvery, znechutenie a odmietnutie voličmi v marcových voľbách. Bolo to zaslúžené. Stredo-pravé strany sa pohľadom zvonku v ostatných rokoch do veľkej miery zmenili len na strany moci. Stratili svoj programový a reformný charakter. Vláda Ivety Radičovej, ktorej hlavným tmelom mala byť pravicová politika, sa nevedela dohodnúť ani na takej základnej otázke, ako je odvodová reforma. Naša silná stránka sa stratila. Čo nám teda zostalo?

Pracuje v jednej z tých nových spoločností, čo sídlia v honosných vilách Miramaru a starajú sa o import zo zahraničia. Na to, aby získal takú prácu stačilo využiť vplyv otca podplukovníka. Patrí k novej generácii podnikateľov bez ideologie, aj keď, pravdaže, v záujme udržania vlastného miesta musí z času na čas vykrikovať heslá a predstierať lojalitu ku Castrovcom.

Jan Švejnar se zatím nerozhodl, zda bude kandidovat v přímé volbě prezidenta. Pokud by kandidoval, tak jako nestranický kandidát.

Ak Nicolas Sarkozy v druhom kole francúzskych prezidentských volieb prehrá, tak víťazný socialista François Hollande chystá veľký obrat. Už teraz desí Európu zámerom obmedziť škrty a spochybniť fiškálnu zmluvu. Kam smeruje galský kohút?