Rusko odmietlo návrhy Západu na ukončenie vojny na Ukrajine a vyhlásilo, že ak diplomatické riešenie zlyhá, je pripravené obsadiť silou zvyšok ukrajinských území, ktoré vyhlásilo za svoje.

Podľa hovorcu premiéra Starmera európske krajiny sú jednotné v podpore práva Ukrajiny na sebaobranu podľa medzinárodného práva a že NATO je pripravené reagovať na akékoľvek hrozby s jednotou a silou.

V ostatných mesiacoch čelia európske krajiny bezprecedentnej vlne hybridných útokov, od narušení vzdušného priestoru ruskými lietadlami a dronmi, cez rušenie GPS signálov až po podozrivé incidenty s dronmi nad vojenskými objektmi.

Podľa riaditeľky Barbary Massingovej tento pokus umlčať slobodné médiá poukazuje na fakt, že ruský režim otvorene pohŕda slobodou tlače, a odhaľuje jeho strach z nezávislých informácií.

Kľúčovým sporným bodom zostáva územie. Zdroj oboznámený s rokovaniami pre AFP uviedol, že USA tlačia na Kyjev, aby sa vzdal časti Doneckej oblasti.

Ukrajinský prezident sa domnieva, že napríklad zvrhnutie čečenského vodcu Kadyrova by Putina prinútilo, aby si „dvakrát rozmyslel“, či chce pokračovať vo vojne rozpútanej voči Ukrajine.

Svoje obavy počas telefonátu vyjadrili aj fínsky prezident Alexander Stubb, nemecký kancelár Friedrich Merz aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ukrajinský prezident zároveň oznámil, že dokumenty zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine sú takmer hotové.

Dmitrij Peskov povedal, že Kremeľ analyzuje návrhy, ktoré hlave štátu doručil ruský vyjednávač a osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev.

USA zistili, že ukrajinské útoky sa síce odohrali v rovnakej oblasti, kde sa Putinovo sídlo pri Valdaji nachádza, ale vo veľkej vzdialenosti a výlučne proti vojenským cieľom.