Pri zmienke o smrti nikomu nie je do smiechu. Ale niekedy aj ona dáva dobré pointy. Tu sú dve historické momentky, odľahlé, nesúvisiace, ale v mojej hlave si sadli vedľa seba. Prvá: rok 1953, Rusko. Stalin už stihol povraždiť celú ruskú inteligenciu a v krajine vládne strach, lebo stačí málo a na rade budete aj vy. Vracia sa neskoro v noci domov, zatvorí sa ako obvykle vo svojich komnatách a ako obyčajne, nechce sa nechať rušiť. Pri pokuse ísť na WC ho raní mŕtvica.

Farnosti Važec, Hybe, Východná a Spišské biskupstvo slávia rôznymi podujatiami „Rok Janka Silana“. Je totiž sto rokov od narodenia a 30 rokov od smrti tohto významného slovenského básnika a kňaza. Pamätám si, ako som raz neskoro večer odchádzal z bytu tajného biskupa Jána Korca, keď mi vo dverách odrazu povedal: „Dostal som správu zo Spiša, že Janko Silan zomiera. Pomodli sa zaňho.“ Zostalo mi v pamäti, s akým pohnutím to povedal. Keď zomiera veľký básnik, ľudia ducha vedia, čo tým táto zem stráca.

Do slovenských kín prichádza film režiséra Miloslava Luthera Krok do tmy, inšpirovaný novelou Alfonza Bednára Rozostavaný dom. Je pokusom o spracovanie ťaživých päťdesiatych rokov. Neúspešným pokusom.

Skupinu Kraftwerk založili v roku 1970 dvaja študenti kompozície Ralf Hütter a Florian Schneider. Po troch albumoch experimentálnej hudby v roku 1974 vydali fenomenálny Autobahn.

Milí priatelia. Neviem, či to niekoho bude zaujímať, ale naša kapela ČAD funguje už dvadsať rokov. Hráme tú najextrémnejšiu hudbu, akú si dokážete predstaviť. Niečo na ten štýl, že do automatickej práčky nahádžete kamene, dáte najvyššie obrátky a zapnete odstreďovanie. Vyzerá to, že bubon z práčky už-už vyletí, ale nakoniec to ustojí. Ten hrmot je ohromný. Naša hudobná produkcia je v rámci štýlu na vysokej úrovni. Rovnaký rachot vieme zopakovať s minimálnymi odchýlkami aj stokrát. To sa cení.

Volá sa Martin Keprta. Preslávilo ho video z ruskej televízie s kalašnikovom v ruke a slovenskou vlajkou na pleci. Má dvadsaťšesť rokov a je z Bratislavy. Momentálne leží v doneckej nemocnici s prestrelenou sánkou a pýši sa novou vojenskou prezývkou Kovový zobák. Hneď, ako sa zotaví, bude opäť brániť svoju novú vlasť, Doneckú ľudovú republiku. Chalan tu od nás, z Petržalky. Dnes už to nie je len nejaký civil. Jeho hodnosť je „dôstojník“ a v zákopoch prežil svoje najkrajšie narodeniny v živote.

Jaroslav Daniška sa pred časom pokúsil vysvetliť, prečo Putin klame (.týždeň 8/2015). Rád by som na jeho text reagoval a otočil optiku – na Západ. V západných médiách, čiže aj v slovenských, možno sa v posledných rokoch dočítať na adresu Ruska len toľko, že porušuje medzinárodné pravidlá, klame a ohrozuje mier široko-ďaleko. Ešte do toho zaznie, aká je ruská propaganda šikovná a malo by sa ju obmedziť, ak nie priam zakázať. USA organizujú proti Rusku euroatlantickú koalíciu, sankcie, na Ukrajine stmeľujú prívržencov vojny proti Rusku až do posledného Ukrajinca a politikov Európskej únie odhaľujú ako svojich služobníčkov.

Biľakov pamätník Komunistická strana Slovenska odhalila pamätník Vasiľovi Biľakovi v jeho rodnej obci Krajná Bystrá pri Svidníku. Obec mu tiež udelila čestné občianstvo a pri odhaľovaní pamätníka rečnil aj starosta. Biľak bol pritom prominentným komunistickým funkcionárom a jeho meno je aj pod pozývacím listom pre armády Varšavskej zmluvy, ktoré v roku 1968 okupovali Československo. Stal sa tiež jedným zo symbolov následnej normalizácie.

Láskaví čitatelia tejto rubriky možno vedia, že jej autor má dve rôzne profesie. Po dvadsiatich rokoch v médiách chápem, čo novinárov dráždi na hroznom prípade streľby s deviatimi mŕtvymi v Uherskom Brode. A po roku a pol, čo robím právnika v psychiatrickej nemocnici, chápem, čo lekárov dráždi na novinároch.

Vzťahy medzi Kubou a Spojenými štátmi americkými sa normalizujú. Tak to aspoň vyzerá po obnovení diplomatických stykov v roku 2014. Aký bude rok 2015? Skončí sa takmer 55-ročné embargo, ktoré Kubánci nazývajú el bloqueo?