„A nie je to ostrov malomocných?“ pýtajú sa turisti, keď im niekto odporúča, aby navštívili z havajských ostrovov práve ostrov Molokai. Majú na mysli ten ostrov Molokai, ktorý sa propaguje ako„skutočný Havaj, starý Havaj“, kde sa zastavil čas.

Máloktorá kniha má taký výstižný názov ako nemecký bestseller Evy-Marie Zuhorst, ktorý u nás trochu nezaslúžene zapadol v hŕbe jednoduchých návodov na šťastný život.

Máme s Robertom Ficom spoločnú záľubu. Najstaršie dejiny Stredoeurópanov. Robertovi Ficovi sa viditeľne zapáčila Stará Morava, jediný útvar do dôb Československa, v ktorom boli Česi, Moravania a Slovaci pokope, len ešte nevedeli, že nejakými Čechmi, Moravanmi a Slovákmi sú.

„Doktor Satinský se rozhodl, že bude žít jinak. Doposud žil jako zvíře. Denně pil a přejídal se bufetovou stravou. Pracoval v nemocnici jako přidavač u zedníkú. Styděl se za to a bál se předáka.“ Dávno som mala objaviť ostravského autora Jana Balabána, ale pošťastilo sa mi to až teraz.

V čom by mal byť rozhlasový rok 2008 iný ako ten predošlý? Najmä v tom, že existujúce rádiá sa udržia nad vodou, a nové by mohli pozvoľna pribudnúť.

Dospeláci majú zase raz nezaslúženú výhodu. Dobrá kniha pre dospelých je pre deti zväčša nečitateľná, ale dobrá kniha pre malých prináša chutné čítanie aj dospelým. To je aj prípad štvrtého románu írskeho spisovateľa Johna Boynea Chlapec v pásikavom pyžame. Čudný príbeh.

Vždy som mal rád The Libertines. Nikdy som poriadne nevedel, v akom vzťahu je táto kapela s Babyshambles. Jediným spojivkom bol spevák oboch kapiel, najmedializovanejší feťák sveta – Pete Doherty.

Ako každý minister Ficovej vlády je aj minister vnútra Robert Kaliňák vo funkcii 16 mesiacov. Podľa kritikov však za ten čas proti extrémizmu podnikol jedinú, aj to málo účinnú vec. V lete tohto roka Robert Kaliňák zriadil medzirezortný orgán, ktorého názov sa skladá presne z 23 slov.

Nech už je to s maľbou na Slovensku akokoľvek, faktom zostáva, že práca jej tvorcov nie je finančne ohodnotená. Iba málo odvážlivcov, ktorí ukončia štúdium na VŠVU môže v tejto svojej „záľube“ pokračovať bez toho, aby sa „nezapredali“ a nezamestnali sa v štátnej inštitúcii alebo v súkromnom sektore.

Väčšinový verejný obraz skínov je, že majú vyholené lebky, bombery, baganče, zdravia sa vystretou pravicou a hajlujú. To je však len viditeľné „perie“, deklarácia skupinovej príslušnosti.