V uplynulých týždňoch Slovenská televízia opäť vysielala seriál Povstalecká história. Všetko je jasné: komunisti sú dobrí, nekomunisti sú neschopní, prípadne ich tam vôbec nie je vidieť. Jedným z tých, ktorých nebolo vidieť nielen v tomto obskúrnom seriáli, ale po celých takmer štyridsať rokov, bol Viliam Žingor.

Zamračený augustový utorok s nepríjemným dažďom robil zo škótskeho Glasgowa značne pochmúrne mesto. To však napriek tomu žilo dvoma veľkými udalosťami.

Pod pokrievkou lenivého leta sa na nás ako luna za lunou valí udalosť za udalosťou.

Personálna politika predsedu vlády sa dá pripodobniť k pohybu rúk škrupinkára. Sledovať, na ktorom rezorte SNS či HZDS práve sedí minister, alebo už bol odvolaný a je tam niekto iný, si žiada obrovskú koncentráciu pozornosti, s očami prilepenými na prsty ako Fica, tak i tých, ktorí rotujú pod jeho rukami.

Už-už bude premiéra nového Jánošíka, tešíme sa, nemôžeme sa dočkať. Ten film sa nakrúcal nečakane dlho, ale zďaleka nie tak dlho, ako sa stavala nová budova Slovenského národného divadla. Ako keby nám tie dôležité národné logá nejako nešli. A pritom po nich tak veľmi túžime.

Keď mi na začiatku prázdnin v roku 1999 navrhol môj indiánsky brat a gitarista našej skupiny Kubo, aby sme išli na festival Woodstock do USA, hneď som súhlasil. Chcel som, samozrejme, vidieť všetky tie kapely, a tak trochu zahnať aj depresiu z dočasného rozchodu s mojou terajšou manželkou (nepodaril sa, našťastie).

„Děti květin nejsme / Čumět, bát se říct vo svý ceně / Bát se sám sebe zatraceně / Vobčas zkusit bejt trochu „high“ / Kdo jsme? / Kde je ten náš ráj? / Děti květin nejsme.“ Autormi tohto textu sú Petr Stanko a Amrit Sen, teda kľúčové postavy pražskej kapely Michael´s Uncle.

Nie je jednoduché jednoznačne odpovedať na otázku, ako sa žije v našom meste. Určite majú iný pocit mladí, iný názor dôchodcovia, ktorých je až 27 percent z celkového počtu obyvateľov, iný pocit majú tí „čo sú za vodou“, alebo návštevníci a kúpeľní hostia.

Keď v prvý februárový deň tohto roku Roger Federer po prehratom finále Australian Open počas slávnostného ceremoniálu ronil slzy, ľutoval ho skoro celý tenisový svet. Vyrovnanie rekordu Peta Samprasa v počte gransdlamových titulov mu znova o vlások uniklo.

Je priehľadná, bez farby, chuti a zápachu. Pijeme ju, kúpeme sa v nej, umývame ňou autá, polievame záhradu, hasíme oheň, jazdia po nej lode a žijú v nej ryby. Jednoducho úplne obyčajná voda. Čo už len na nej môže byť také zaujímavé?