Čo urobíte, keď chcete vidieť krajší svet? Keď chcete vidieť krajšie farby, ľudí, príbehy, obrazy? Poobzeráte sa okolo seba? Zavriete oči a predstavíte si za nimi, čokoľvek budete chcieť? Priložíte si k očiam kaleidoskop? Potrasiete ním a uvidíte niečo ďalšie.

Trinásty ročník festivalu Bažant Pohoda sa začal presne načas, no skončil sa o pol dňa skôr. Na jeho začiatku bola radostná tancovačka a nádherné Rachmaninovove Nešpory, na konci sirény sanitiek a po nich neznesiteľné ticho. A hrozný smútok, aký človek pociťuje, keď sa ocitne v blízkosti smrti.

Banskoštiavnicka Kalvária trpí, jej mobiliár sa ukrýva v azyle, no napriek tomu „žije“ ďalej. Dva roky po tom, čo sa ju miestnym aktivistom podarilo zapísať do zoznamu sto najohrozenejších pamiatok sveta, putuje po vlastnej ceste duchovnej a materiálnej obnovy.

Na trenčianskom letisku je už všetko zbalené. Len na konci ranveje leží ohradený spadnutý stan. O ňom a o tom, ako prežíva posledné dni, sme sa rozprávali s organizátorom festivalu Pohoda Michalom Kaščákom.

Občas sa preklínam. Občas sa preklínam preto, že som si za cieľ svojich prechádzok vybral práve bruselskú eurobublinu. Isteže, moc sídli tu. Isteže, nie náhodou tu 15- až 35-tisíc lobistov ovplyvňuje procesy rozhodovania. No človek sa tu stretáva so samými úradníkmi.

Takmer pred pätnástimi rokmi napísal nemecký teoretik práva, sudca a spisovateľ Bernard Schlink útly román Predčítač a dobyl ním svet. Po niekoľkých detektívnych, právnických príbehoch načrel hlbšie do vlastnej i národnej minulosti silným spôsobom a jedinečným uhlom nazerania.

Od detstva kreslí a maľuje, je akademicky vzdelaný výtvarník, jeho obrazy visia v mnohých galériách, no považuje sa za „maliara natierača“. Organizuje výtvarné dianie okolo galérie Tranzit.sk, no vyhýba sa inštitúciám. Slobodný človek, pre ktorého sú veľmi dôležité kaviarne. Laco Teren.

Začiatkom roku 1947 sa v Prahe stretli za veľmi zvláštnych okolností dvaja lekári. Jeden z nich žiadal druhého o pomoc pri posúdení svojej vlastnej choroby. Tak sa začal dvadsať rokov trvajúci podivuhodný prípad doktora Stuchlíka a doktora Lukeša.

Keď dostal Daniel Kahneman Nobelovu cenu, bol Amos Tversky už šesť rokov mŕtvy. Škoda, v tomto prípade by naozaj platilo, že kto rýchlo dáva – dvakrát dáva. Takto dostal cenu za spoločné výsledky len jeden z nich.

Je možné na Slovensku knihou rozpútať škandál? Asi nie. A je to škoda, najmä keď si autor knihy zaslúži našu úctu, no dopustí sa niečoho, čo sa nerobí. Reč je o najnovšej knihe kardinála Korca, vydanej v podobe odpovedí na 50 otázok.