Je tu veľký problém. Volá sa otec národa. Kto by ním mal byť. A má to byť len jeden otec, alebo viac otcov? Viac otcov každopádne budí podozrenie. Ale zase viacerí otcovia sú vždy lepší, ako otec neznámy.

Nič sa nastálo neudrží vo vedomí, v láske a úcte ľudí: taký je zákon života. Ale je aj iný zákon a ten znie, že národu neslobodno žiť zo dňa na deň a že ak sa aj nemožno v každodennom živote spravovať skúsenosťami vrcholných okamihov národných dejín, treba mať tieto skúsenosti uložené v tajných vrstvách,

Nedeľa, sedem hodín ráno. V dedinke Simer, len niekoľko kilometrov od Užhorodu, zapína predsedníčka volebnej komisie starosvetský magnetofón. Pätnásť členiek čisto ženskej komisie vstáva a dôstojne počúva ukrajinskú štátnu hymnu. „Nech to len v mene Božom všetko dobre dopadne,“ vzdychne po jej skončení najstaršia z nich.

Buď ich človek priam zbožňuje (najčastejšie herpetológ), alebo z nich má, naopak, strach (skoro všetci ostatní). Ale málokomu sú úplne ľahostajné. Naopak, väčšina ľudí má na ne dosť vyhranený názor.

Nad Bratislavskými džezovými dňami už druhý rok visí hrozba zbúrania oboch sál PKO, kde sa väčšina doterajších ročníkov odohrávala. Namiesto plakania nad rozliatym mliekom sa však organizátori rozhodli prejsť do protiútoku a program rozšírili aj o vystúpenia v iných mestách.

Ľubomíra Stankovského, bubeníka skupiny Prognóza dal s Dežom Ursiny dokopy Pavel Daněk. Spolupracoval s ním potom na viacerých albumoch.

V rôznych kútoch sveta sa dá stretnúť s všakovakými kulinárskymi bizarnosťami. Máloktorá z nich sa však vyrovná japonskej tradícii konzumácie rýb nabitých nervovým toxínom 500-krát jedovatejším ako cyankáli.

Architektúra je paradoxné umenie. Na jednej strane je najviditeľnejšie, pretože sa s ním stretávame na každom kroku, na druhej strane sa práve svojou všadeprítomnosťou stáva

V roku 1988 napísal nemecký dramatik Heiner Müller esej Shakespeare alebo o diferencii. Píše v nej o nádeji sveta bez vrážd a zabíjania, v ktorom sa budeme môcť stať sebou samými, lebo naše hry už nebude písať Shakespeare.

Deviaty marec 2004. Zdesených 76-tisíc divákov na Old Trafford sleduje, ako Francisco Costinha strieľa minútu pred koncom postupový gól FC Porto v osemfinále Ligy majstrov proti Manchestru United. Tréner hostí José Mourinho šprintuje popri čiare v dlhom čiernom kabáte v šialenom opojení. Jeho osud sa práve zmenil.