V 80. rokoch sme zaznamenali mladú vlnu nových tvárí v pop music. Bola ich fúra a niekoľko z nich obstálo v skúške s časom, spomeňme Roba Grigorova, Vidiek, Beátu Dubasovú či Tublatanku. Z tejto várky pochádza aj Richard Müller, vyštudovaný dramaturg a scenárista, inteligentný človek s dobrým vkusom.

Každá doba prináša protestné piesne proti najrôznejším krivdám, sociálnej nerovnosti, vojne či autokratickým režimom. Niektorí umelci a umelkyne sa stali známymi práve prostredníctvom svojej angažovanosti: Pete Seeger, Joan Baez, Miriam Makeba, Fela Kuti, ale aj neomarxistickí Rage Against The Machine, čo už. Aspoň že hrajú ako draci.

Prvý diel článku o protestných piesňach éry moderného ficizmu mal úspech, tak ideme ďalej. Na úvod si položíme jednu ľahkú otázku: Ako je možné, že keď majú hentí tak v zuboch slniečkárov, progresívcov a „nositeľov 72 pohlaví“, prečo nevznikajú aj v ich tábore duchaplné piesne o nás?

Fond na podporu umenia pokračuje v deštrukcii a nekrágľuje len tvorcov, ktorí robia podľa nich „zvrhlé umenie“, ale aj autentických folkloristov. Momentálne majú na muške renomovanú muzikologičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá dostala po 22 rokoch výpoveď z banskobystrickej opery.

Bol to sochár, vizionár aj rebel. Juraj Bartusz, ktorý nás opustil tento týždeň, zanechal v slovenskom výtvarnom umení neprehliadnuteľnú a členitú brázdu, zaliatu živou vodou kreativity. Na Bartusza spomínajú známe osobnosti scény ako na neúnavného experimentátora, tvorcu s presným pohľadom, hudobníka, ktorý dokázal spojiť statický objekt s performatívnou akciou.

Geddy Lee a Alex Lifeson z legendárnej kapely Rush prichádzajú s dôležitým oznamom: Rush sa budúci rok vydá na nové turné s názvom Fifty Something Tour. Fanúšikovia sa môžu tešiť na klasické skladby, nové aranžmány a možno aj nové piesne, ktoré vznikli pri nedávnom „druhom zrode“ možno najkultovejšej značky progresívneho power rocku.

Ten dom na Kapitulskej ulici bol roky troskou. Pritom historicky bol centrom kultúrneho života – miestom neformálnych stretnutí umelcov, intelektuálov a hudobníkov. Rodina Albrechtovcov stelesňovala dlhé obdobie 20. storočia ideály starosvetskej mestskej kultúry – úctu k umeniu, vzdelaniu a medziľudským vzťahom. Na Jána „Hansiho“ Albrechta si pamätajú mnohí hudobníci, muzikológovia a priatelia umenia ako na gurua, ktorý bol v ich živote formatívnym človekom.

Ja viem, že Prince už deväť rokov nežije. Ale ja som napriek tomu na jeho koncerte bol a náramne som si ho užil. V kine IMAX totiž premietali jeho koncertný film Sign „O“ The Times. Na veľkom plátne s veľkým zvukom. V tom obrovskom kine nás bolo asi 15 – ľudia od 40-60. Mladí asi chodia na Duchoňa.

Do mailboxu mi prišlo viacero fotografií včerajších pripomienok Nežnej revolúcie, ktorú sa snaží vládnuca garnitúra odkopnúť ako nejaký odpad. Napriek krutému počasiu mestá zaznamenali rekordnú účasť v rámci občianskych protestov. Ďakujeme všetkým organizátorom za úsilie a návštevníkom za to, že vytvorili naozaj impozantné celoslovenské publikum. Táto galéria si nerobí nárok na nejakú komplexnosť, je však úprimným vyjadrením tejto vďaky.

Tvárou tohto ročníka Filmového festivalu inakosti je populárny komik Fero Joke (36), ktorý patrí medzi najvýraznejších predstaviteľov súčasného slovenského internetového humoru. Bývalý zdravotník a dobrovoľník, ktorý sa nebojí hovoriť o ADHD ani o vyhorení, brilantne paroduje hlavne dámy na úradoch, tety z regiónov, učiteľky, ale aj súčasné influencerky, skrátka sú to karikatúry ženských stereotypov. Jeho humor nie je pritom cynický, ale vonia človečinou.