V známom „marshmallow teste“ z konca šesťdesiatych rokov sa skúmali reakcie štvorročných detí, ktoré mali po jednom vstúpiť do miestnosti a rozhodnúť sa, či si obľúbenú sladkosť (marshmallow) zoberú okamžite, alebo počkajú.

Slávny český polyhistor Jára Cimrman vysvetľuje menej známemu kolegovi Albertovi Einsteinovi svoju filozofiu externizmu slovami: „vec je tam, kde sa domnievame, že nie je, a nie je tam, kde sa domnievame, že je“. Ak napríklad v ruke držíme kúsok kriedy, podľa tejto teórie krieda napĺňa celý okolitý priestor a iba v mieste, kde kriedu vidíme, v skutočnosti nie je. To, čo držíme v ruke, je iba akási prázdna bublinka uprostred súvislého kriedového masívu...“.

Barack Obama pred štyrmi rokmi porazil svojho republikánskeho súpera Johna McCaina svojou víziou nádeje a zmeny; bola to „zmena, ktorej môžeme veriť". Paradoxom prezidenta, ktorý dnes obhajuje svoj úrad proti Mittovi Romneymu, je silné varovanie pred zmenami, ktoré by čakali Romneyho Ameriku, takmer nostalgia za Spojenými štátmi, v ktorých dnešné generácie vyrástli, no ktoré už nasledujúca generácia zažiť nemusí. Minulotýždňový zjazd Demokratickej strany, ktorý oficiálne nominoval Obamu za kandidáta na ďalšie štyri roky, bol plný volania po uchovaní toho, čo charakterizovalo blahobyt a dobrý život Američanov posledného polstoročia ? od možnosti väčšiny ľudí nájsť si dobrú prácu a slušné bývanie až po veľké zdravotné programy Medicare a Medicaid. Bolo to volanie za Amerikou, ktorá ponúkala kombináciu tradičného amerického sna, kde sa tí usilovní a pracovití bez ohľadu na svoj pôvod môžu dostať (niekedy až v ďalšej generácii) k ovociu svojej práce, a sveta, v ktorom sa štát nakoniec aspoň nejakou formou postará o slabších a pomôže núdznejším. Nostalgiu tomuto volaniu dodáva skutočnosť, že táto Amerika existuje čoraz menej, a že dlhy, ktoré táto Amerika vyrobila, bude musieť niekto zaplatiť. Amerika má na začiatku druhého desaťročia druhého tisícročia prvú generáciu nových dôchodcov, ktorí sa narodili po 2. svetovej vojne. Sú relatívne zdraví, plní energie, relatívne bohatí (často so štátnymi alebo firemnými penziami), majú niečo vyše 65 rokov a ďalšich 20-30 rokov aktívneho života pred sebou. Nie je vylúčené, že táto generácia dôchodcov, ktorá bola podľa Davida Brooksa dokonca vytvorila úplne novú vekovú skupinu v spoločnosti, skupinu aktívnych penzistov s osobitnými návykmi a potrebami, bude v tejto podobe aj generáciou poslednou. Tá ďalšia o 20 či 30 rokov na to všetko už nemusí mať peniaze.

Republikáni prehrali druhé prezidentské voľby po sebe, zdá sa, že „pravicový národ“, ako ešte pred pár rokmi nazval britský Economist Ameriku, akosi nevie prísť pravici na chuť. Čo sa deje?

Koniec sveta podľa mayského kalendára má byť tento piatok. Bez ohľadu na popieranie hodnovernosti predpovede vízia tohto druhu zaujme. Čo keby naozaj? Tentoraz by sme síce nestihli Vianoce, ale na druhej strane – nebolo by treba dokončiť niektoré úlohy, uskutočniť ťažké rozhovory, doplatiť nedoplatky a úroky z omeškania... V istom psychickom stave môže koniec sveta vyzerať lákavo. Každý ohlasovaný koniec sveta tak zmobilizuje sekty, vizionárov a prorokov najrôznejšieho druhu. Čím slabšia povaha, tým silnejšia vízia posledných dní ľudstva.

Keď v roku 1994 Romney vyzval Teda Kennedyho, dlhoročného demokratického senátora liberálneho štátu Massachusetts, Kennedy sa ho snažil označiť za reaganovca. Romney to odmietol: „V časoch vlády Reagana a Busha som bol nezávislý. Nechcem, aby sme sa vrátili k Reaganovi a Bushovi.“ V roku 1994 prehral. Dnes, keď kandiduje na prezidenta, tak v ňom niektorí konzervatívci chcú vidieť prezidenta, ktorý zmení Ameriku tak ako Reagan. Podľa niektorých stratégov sú to posledné voľby, ktoré vraj môžu republikáni vyhrať so starou reaganovskou koalíciou. Ak by to malo Romneymu pomôcť, bol by to trochu paradox.

Amerika je rozdelená na dve časti, ktoré sa správajú výrazne odlišne v otázkach manželstva, socializácie detí, pracovných návykov, kriminality a nábožnosti, odlišujú sa teda v základných otázkach života. O premene bielej Ameriky v rokoch 1960-2010 píše americký sociológ Charles Murray, autor kontroverzných kníh o nerovnom rozdelení inteligencii a chudobe čiernych Američanov.

Rektori dvoch ostravských univerzít napísali list študentom základných a stredných škôl. Pointa listu: študenti sa majú viac učiť. Celkom logické, však? Lekár nám povie, že máme žiť zdravo, kazateľ, že máme žiť cnostne. Čo iné môže chcieť rektor ako to, že sa máme viac učiť? Rektori sú však znepokojení. Študenti nevedia jazyky, majú nechuť k matematike a k fyzike, nechce sa im makať, a mnohí preto univerzity jednoducho nezvládajú. „Učenie je drina,“ vyjadrili sa rektori v denníku Právo.

Dvaja americkí prezidenti sa minulý týždeň v Texase spoločne zúčastnili na akcii na podporu dobrovoľníctva. Barack Obama (44. prezident) a George Bush starší (41. prezident) to neurobili po prvý raz.

Všetky štáty sveta riešia nebezpečenstvo terorizmu a ochranu pred ním. Ešte aj prezident Obama, kritik Bushovej „vojny proti teroru“, sa priblížil k slovníku svojho predchodcu, keď uznal, že Amerika vedie „vojnu proti al-Káide“.