V roku 2009 sa mi dostal do rúk spis, ktorý pochádzal z tajnej služby. Išlo o analytické prepisy rozhovorov medzi vysokopostavenými politikmi a štátnymi zamestnancami na jednej strane, a spolumajiteľom jednej bratislavskej finančnej skupiny na strane druhej.

Civilizované spoločnosti nedržia pohromade iba zákony, ale aj zvyky, zdieľané štandardy a spoločenské normy. Takže občas stojí za otázku: ako ďaleko sme od Hobbsovskej anarchie? Ak by prišla nejaká mimoriadna kríza, pomáhali by si ľudia navzájom? Aj keby s tým boli spojené ich vysoké náklady? Alebo by každému išlo iba o jeho samého?

Milý Emil, dočítal som sa v novinách úžasnú správu a síce, že v rámci hokejových majstrovstiev sveta sa horúčkovito uvažuje o tom, ako vylepšiť pravdivý obraz Bratislavy, aby sme v očiach cudzincov vyzerali lepší ako sme. Myslím, že toto bol vždy pravý zmysel tzv. pravdivého obrazu a dá sa povedať, že sme v tejto oblasti pomerne veľkí machri.

Český spisovatel Jan Balabán zemřel loni v dubnu. Dvacátého devátého ledna by se byl dožil padesátky. Listuju právě vydaným sborníkem Honzo, ahoj! U fotky jeho knihovny mě napadne, do kolika domácností se asi tenhle zapisovatel existenciálních úzkostí nastěhoval.

Slovensko sa nepohybuje po roku 1989 na jednej dráhe, ale kyvadlovým pohybom. Tvoria ho na jednej strane prvé ponovembrové vlády (pokiaľ ešte boli naplnené étosom novembrových námestí a verejnosti, ktorá sa postavila proti komunistickému násiliu) a vláda Jána Čarnogurského, ktorá vzdorovala Mečiarovej lži, dve Dzurindove vlády a dnešná vláda Ivety Radičovej, na druhej strane dve Mečiarove a jedna Ficova vláda. Dá sa to tak povedať pri všetkom zjednodušení a chybách, ktoré jednotlivé ponovembrové vlády narobili, a nebolo ich málo.

Išla som dole po Broadway a v dave tlačiacich sa vianočných nakupovačov som zazrela peknú, dokonale súmernú tvár s veľkými hnedými očami, orámovanú huňatými klapkami na uši (hliníkom vyvážim toho, kto mi povie spisovný slovenský výraz).

Je ľahučké ako vánok a zároveň pevnejšie než oceľ. Je tenšie ako ľudský vlas a pritom pružnejšie ako guma. Voda ho nezmáča, mráz mu neublíži a horúčava nespáli. Žeby sci-fi? Vôbec nie, ide o (ne)obyčajné pavúčie vlákno.

Kto je Keli Carender? Nie je to líderka hnutia Tea Party, pretože Tea Party lídrov nemá. Aspoň nie oficiálnych. Ale rozhodne je to asi najznámejšia tvár hnutia, je jeho zakladateľkou (hoci aj tých, ktorí by sa za zakladateľov dali považovať, je viac). Sama pozíciu líderky odmieta – „je tu tisíc lídrov,“ hovorí.

Keby to bola atletika, dalo by sa povedať, že disk na prvý pokus doletel síce ďaleko, ale mimo sektora a s obrovským prešľapom. Keďže Ivan Mikloš a Jozef Mihál nie sú olympionici, ale politici, druhý pokus ich síce neminie, ale budú si musieť zvoliť iné náčinie.

V posledných dňoch sa vládna koalícia rozhoduje, ako naplní štátnu pokladňu a pokladňu Sociálnej poisťovne. Nápad, s ktorým prišiel pán Mihál, ma vydesil. Chce poistným zaťažiť aj podiely na zisku, ktorý vypláca spoločnosť svojim spoločníkom. Ide o nesystémový krok.