Keby sa to tak nebilo s povestným americkým optimizmom, dalo by sa povedať, že Spojené štáty oblieha „blbá nálada“. Krajina neobmedzených možností, za akú ju označuje otrepané klišé, nevie, akou cestou sa má uberať.

„Nie, nedám sa presvedčiť, aby som hovorila o Stalinovi. Azda ste si všimli, že som to neurobila za celých šestnásť rokov, čo som v zahraničí. Ustúpila som jediný raz, v roku 1981 v programe Malcolma Muggeridgea na BBC, a odvtedy to ľutujem a s Muggom sa už nerozprávam... Prepáčte, že som taká drsná, až nevychovaná, ale rovnako reagujem zakaždým, keď dostanem pozvanie, ako je to vaše, pozvanie založené na absolútnej nevedomosti a nesprávnych predpokladoch.“

Umelci si môžu vydýchnuť. Ich nezávislý vzťah k politikom a svetu ako takému podporí Európska únia v rokoch 2014 – 2020 sumou 1,8 miliardy eur. Oznámila nám to elegantná pani z Európskej komisie na festivale Eurosonic v Groningene. Ospravedlnila sa, že suma je to nedostatočná, kultúra si iste zaslúži viac. Hneď rozdelenie sumy je pekným umeleckým dielom.

Jeden z najväčších objaviteľov starovekého Egypta bol Benátčan Belzoni. Tento dobrodruh so zmyslom pre archeológiu urobil viacero významných objavov, jedným z najvýznamnejších bolo vykopanie pieskom zasypaného chrámu Abú Simbel v Núbii, v južnom Egypte. Chrámový komplex dal v 13. storočí pred Kristom zhotoviť najmocnejší egyptský faraón Ramesse II. a pamiatku objavil v roku 1812 Švajčiar Johann Ludwig Burckhardt. Prinášame preklad textu, ako vykopanie chrámu opísal sám Belzoni.

Šíriť domácu tvorbu do sveta sa dá všelijakým spôsobom. V Izraeli si vymysleli špeciálny minifestival pre ľudí z hudobnej brandže, na ktorom za štyri dni predstavia množstvo interpretov promotérom z celého sveta.

S t r a š n e p o m a l y sa píše na počítači, keď mám zmrznuté ruky. Písmenko za sekundu. Žiadna diakritika. A to sa nemám na čo sťažovať. Po roku (áno po roku!) som konečne na treku. A už tretí deň mám slzy v očiach, vždy ked idem popredu, predo mnou nik, iba hory a Boh. Ani som nevedela, ako mi to chýba. Nie šport, nie osemtisícovky. Ale maličkosti. Tie veľké popraskané líčka malých šerpských detí. Volám ich Šerpiatka.

Ste deprimovaní sychravým počasím? Nemáte náladu? Ak sedíte pri počítači, nájdite si pesničku Láďu Křížka Vzdálená. Je dobré vychutnať si dielo celé, ak ale nemáte čas, skočte rovno na tretiu minútu. Zaručujem, že sa vám deň rozjasní, ak sa neusmejete ani raz, vrátim vám pomernú časť ceny za tento časopis. Zároveň vám bude jasné, prečo sa zo mňa nestal svojho času metalista.

Ako je to s tými neutrínami? Naozaj sa pohybujú rýchlejšie ako svetlo vo vákuu, alebo je to len zdanie, spôsobené nejakou malou chybou experimentátorov? Ak je to celé spôsobené len malou a dobre ukrytou chybou, ako sa dá taká chyba odhaliť? A ak sa neodhalí, bude to znamenať prevrátenie fyziky hore nohami?

Keď idete po ulici v južnom Turecku, nevyhnete sa miestnej angličtine, ktorá útočí na všetkých turistov. „Hello, lady, nice fish for you. You like beer?“ Každý obchod, krčma, bar či reštaurácia je ovplyvnená tým, že tu v lete chodia Briti. V miestnom tescu si môžete kúpiť magazíny Hello, OK! či bulvárny Daily mail.

Hoci je film Viditeľný svet celovečerný hraný debut Petra Krištúfka (1973), jeho autor nie je v slovenskej kinematografii (a takisto ani literatúre) nijaký nováčik. Venuje sa dokumentaristike, stredometrážnej filmovej tvorbe a aj tej televíznej. Zväčša ide o to, čomu zvykneme hovoriť autorské projekty.