Bol to taký nevinnný e-mail. Okrem iného v ňom stálo, že na výstup na najvyšší vrch Vorarlberska sú potrebné trekingové topánky a skúsenosti s pešou turistikou. Varovne znela len pripomienka, že cesta sa neodporúča ľuďom, čo trpia závratmi.

Zoči-voči dvanásťpercentnému rozdielu medzi nedávnym rastom (6%) a súčasným pádom (6%) domácej ekonomiky a zoči-voči znova rastúcej nezamestnanosti chce vláda nasadiť „liečbu“ v podobe zvyšovania minimálnej mzdy o 8%.

Celé tri mesiace sužovali Záhorákov nálety premnožených komárov. Reálna pomoc prišla až predminulý týždeň, keď na základe rozhodnutia premiéra Roberta Fica dostalo jedenásť obcí 9 miliónov korún na postreky. Prečo však celý prípad musel riešiť až premiér?

Pokojnú hladinu vyhýbavých vládnych vyjadrení na tému vývoja ekonomiky a verejných financií rozčerili nedávno zverejnené prognózy daňových príjmov z dielne ministerstva financií, premiérov odhad úrovne tohtoročného deficitu nad hranicou 6 % HDP a následné úvahy ministra financií pre denník Financial Times o zvyšovaní daní. Ide pritom len o logické vyústenie krokov súčasnej vlády v oblasti fiškálnej politiky, ktoré sú poznačené bezradnosťou zoči-voči ekonomickému poklesu.

Dňa 3. marca 1954, po viac ako ročnej vyšetrovacej väzbe na Ruzyni, Krajský súd v Prahe vyniesol rozsudky v politickom procese Hošek a spol. V tomto procese bol obžalovaný z velezrady aj 33-ročný Václav Vaško, robotník, pôvodne diplomat.

Meno Václava Vaška je na Slovensku v podstate neznáme. Neprávom. Vaško bol po matke rodený Slovák, katolík, narodený vo Zvolene, ktorý vyrástol v Banskej Bystrici a študoval v Bratislave. Autor viacerých kníh, článkov, ktorý svojím životom stelesňoval všetko, na čo možno byť z krvavého 20. storočia hrdý. Hoci v bratislavskej Univerzitnej knižnici od Vaška nájdete iba dva tituly (a ich zapožičanie je možné iba prezenčne), tento významný Slovák toho napísal podstatne viac. Krátko po revolúcii v roku 1990 vydal v nakladateľstve Zvon, ktoré sám založil a viedol, dvojzväzkovú kroniku katolíckej cirkvi v povojnovom Československu Neumlčená. Asi na 500 stranách textu sa venuje slovenskému aj českému katolicizmu, hodnotí vývoj a režim slovenského štátu či vplyv vatikánskej diplomacie. K téme sa neskôr vráti. V roku 1994 vychádza Kardinál Tomášek, pohľad na život a dielo významného pražského kardinála napísané s ďalšími autormi a v Bratislave v slovenskom preklade knižka o Tomislavovi Kolakovičovi. Vaška podľa jeho vlastných slov okrem rodičov nikto iný neovplyvnil viac než Kolakovič, a to nielen po duchovnej stránke. Písal o tom aj v českých Teologických textoch a naposledy, pri 100. výročí narodenia Kolakoviča, aj v slovenskej revue Impulz (3/2006). V roku 2007 vydal u Karmelitánov útlu brožúru Likvidace řeckokatolícke církve, venovanú rekonštrukcii pokusu o likvidáciu tejto cirkvi, jeho opus magnum je však nedokončená séria Dům na skále, vydávaná postupne v rokoch 2004, 2007 a 2008. Podtituly jednotlivých dielov znejú Církev zkoušená, Církev bojující a Církev věznená a historicky pokrývajú opäť obdobie 1945─1960. Štvrtý, rozpísaný diel o dejinách cirkvi v Československu, zostal nedokončený. Čitateľsky najpútavejšou knihou sú pravdepodobne pamäti Ne vším jsem byl rád (1999, 2001). Mottom knihy je priliehavý žalm, ktorý znie v českom preklade krajšie ako v slovenskom: „Pojďte, slyšte, všichni bohabojní, chci vyprávět, co prokázal Bůh mé duši“ (Ž 66,16). Vaškov životopis, ako to napísali už mnohí, sa číta ako triler. Tento muž, ktorý prežil mnoho osobných tragédií, stál na správnej strane dejín a bojoval proti obidvom totalitám, polámanému krížu nemeckého nacizmu aj boľševickému kosáku a kladivu. Takých postáv v slovenských dejinách nemáme veľa. Vaškov život má však vďaka pôsobeniu na veľvyslanectve v Moskve aj medzinárodný rozmer, ktorý sa podpísal na rozdelení rodiny, vynútenom odlúčení, polovičnom rozvode a opätovnom obnovení manželského sľubu po páde komunizmu. Bude zaujímavé, či sa tomuto zabudnutému Slovákovi dostane u nás zaslúženej úcty aspoň in memoriam.

V predposlednom dieli „pohodovej abecedy“ si predstavíme niektorých interpretov, ktorí vystúpia na trenčianskom letisku ako zástupcovia písmen P, Q, R a S.

Je 1. máj, šesť hodín ráno. Do desaťtisíc obyvateľov a študentov Oxfordu sa nachádza pod vežou Kolégia sv. Magdalény. Zaznie šesť úderov zvonov a chlapčenský zbor nachádzajúci sa na streche veže začína spievať stáročný latinský hymnus eucharisticus: „Te Deum Patrem colimus, Te laudibus prosequimur..

Nosia oranžové reflexné vesty a za pásom sa im hompáľajú gumové obušky. Pripomínajú cestárov, no usilujú sa budiť rešpekt výzorom drsných chlapíkov. Tucet členov Rómskej občianskej hliadky (ROH) sa už dva mesiace pokúša nastoliť na „slávnom“ košickom sídlisku Luník 9 vládu zákona a čistoty.

Piatok 1. mája, krátko pred obedom, sa prvý kongres prvej paneurópskej strany Libertas začína s malým meškaním. Plán sa však podaril. V modernom komplexe s kapacitou vyše tisíc divákov sedí asi šesť stoviek dovezených účastníkov.