Približne pred ôsmimi rokmi sa ma Ján Štrasser, ktorého som vtedy ako redaktora kultúrnej rubriky v starom dobrom Domine trápil svojimi publicistickými pokusmi, opýtal, či poznám violončelistu Jozefa Luptáka. Vraj organizuje festival komornej hudby Konvergencie a bolo by dobre sa tam ísť pozrieť. Odvtedy konvergujem každý rok.

Zamračený augustový utorok s nepríjemným dažďom robil zo škótskeho Glasgowa značne pochmúrne mesto. To však napriek tomu žilo dvoma veľkými udalosťami.

Keď mi na začiatku prázdnin v roku 1999 navrhol môj indiánsky brat a gitarista našej skupiny Kubo, aby sme išli na festival Woodstock do USA, hneď som súhlasil. Chcel som, samozrejme, vidieť všetky tie kapely, a tak trochu zahnať aj depresiu z dočasného rozchodu s mojou terajšou manželkou (nepodaril sa, našťastie).

Rozhovor s filozofom Egonom Gálom o morálnych inštinktoch a lojalite k skupine, ktorá ide za hranice páchania zla.

Hudba dokáže veľa. Okrem iného ma fascinuje to, ako vie hudba meniť vnímanie okolia – keď idem po bratislavskom Prístavnom moste a hrá mi Peťo Tázok, tak vidím industriálnu krásku na Dunaji, plnom tajomných spodných prúdov, žeriavy v prístave vyzerajú ako nejaké technoobry z inej planéty.

V New Yorku bývalo dosť nebezpečne. V noci sa dalo chodiť len na veľmi málo miest, ak ste šli do metra v nevhodný čas a v nevhodnej štvrti, nezostalo to bez následkov, na Times Square bol raj vreckárov... Výraznú časť zločinnosti mali na rováši aj občania tmavej pleti a určite sú niekde aj presné štatistiky, lebo Američania počítajú všetko.

Rozhovor s Eduardom Kukanom, bývalým veľvyslancom v Etiópii, bývalým ministrom zahraničia a poslancom NRSR o jeho spomienkach na Afriku

Nie je jednoduché jednoznačne odpovedať na otázku, ako sa žije v našom meste. Určite majú iný pocit mladí, iný názor dôchodcovia, ktorých je až 27 percent z celkového počtu obyvateľov, iný pocit majú tí „čo sú za vodou“, alebo návštevníci a kúpeľní hostia.

Ivana Dobrakovová (1982) je napriek svojmu veku a napriek faktu, že kniha, o ktorú tu ide, je jej debutom, už pomerne známou autorkou.

Je priehľadná, bez farby, chuti a zápachu. Pijeme ju, kúpeme sa v nej, umývame ňou autá, polievame záhradu, hasíme oheň, jazdia po nej lode a žijú v nej ryby. Jednoducho úplne obyčajná voda. Čo už len na nej môže byť také zaujímavé?