Keď sa o niekoľko dní v Pittsburghu zídu hlavy dvadsiatich krajín skupiny G20, prisľúbia, že zvrátia výbušnú menovú a fiskálnu expanziu posledných dvoch rokov. Ide o veci, ktoré je pekné sľúbiť. Ale čo také sľuby budú znamenať?

Keď v roku 1959 po rôznych peripetiách vyšiel v parížskom nakladateľstve Olympia Press Mauricea Girondiasa (syn prvého vydavateľa Henryho Millera, Samuela Becketta, Vladimíra Nabokova a ďalších) unikátny literárny text beatnického guru Williama S. Burroughsa Nahý obed (The Naked Lunch), bolo jasné, že ide o kľúčovú záležitosť a senzáciu.

Všetci máme záujem na tom, aby sa klimatické zmeny zastavili. Najvyšší svetoví predstavitelia sa v decembri zídu v Kodani, aby uzavreli novú dohodu. Mali by naďalej sľubovať znižovanie uhlíkových emisií, keď tento sľub pravdepodobne zostane nesplnený? Alebo by mali znižovanie odložiť o 20 rokov?

My v tej časti Európy od západu na východ žijeme niekedy v predstave, že to, čo nás delí od lepšieho života, je nedostatok diaľnic. Precestoval som v minulých troch týždňoch šesť krajín západnej Európy a musím povedať, že to tak zďaleka nie je.

Súčasný Európan má tendenciu považovať mnohé zo zázrakov a požehnaní civilizácie za úplné samozrejmosti, na ktoré má človek „nezadatelné právo“. Lenže, ako to už s právami často býva, v skutočnosti je to o čosi zložitejšie a na mnohých miestach na Zemi ide skôr o „nežadatelné právo“. Pitná voda je celkom dobrým príkladom.

Minister poľnohospodárstva sa prihovoril roľníkom básničkou. Nie, netreba sa mu posmievať. Nie je to nijaká novinka. Voľakedy bolo v móde oslovovať ľud veršami. A keďže išlo vždy o tzv. úžitkovú poéziu, niesla stopy akéhosi amatérizmu alebo nedostatočnosti, ako to už pri propagandistických výkonoch býva. Spomeňme na verše básnika Lajčiaka z hĺbky päťdesiatych rokov.

Pokojnú hladinu vyhýbavých vládnych vyjadrení na tému vývoja ekonomiky a verejných financií rozčerili nedávno zverejnené prognózy daňových príjmov z dielne ministerstva financií, premiérov odhad úrovne tohtoročného deficitu nad hranicou 6 % HDP a následné úvahy ministra financií pre denník Financial Times o zvyšovaní daní. Ide pritom len o logické vyústenie krokov súčasnej vlády v oblasti fiškálnej politiky, ktoré sú poznačené bezradnosťou zoči-voči ekonomickému poklesu.

Keď mi je ťažko, idem do osady. Sadnem do auta, podradím a vyženiem ho do kopca po čisto novej asfaltke, ktorá zrazu prejde v takmer offroadovú cestu. Miniem rozpadnutú hrdzavú autobusovú zástavku, o akej sa vám ani nesnívalo, a už zbadám, ako v diaľke horia ohne. V osadách je opačný zvyk – ak prichádza auto, nikto neuteká z cesty dolu, naopak, všetci sa na ňu zhromaždia.

V New Yorku iste fičia letné koncerty a v parkoch sa napriek lepkavej horúčave pestrofarebné postavičky oddávajú grilovaniu klobások (barbekjú), člnkovaniu a účinkovaniu v ad hoc vzniknutých tympánových zoskupeniach.

Elvis žije. S Michaelom. Nežijú mimozemšťania z roswellského lietajúceho taniera – Američania ich zabili. A nežili by ani astronauti z projektu Apollo, keby naozaj leteli na Mesiac – zabila by ich radiácia Van Allenovho pásu. Ešteže na tom Mesiaci nikdy neboli.