Schôdzka Trumpa a Zelenského priamo v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne trvala približne 15 minút a išlo o prvé stretnutie oboch štátnikov po ich hádke v Bielom dome.

Obaja prezidenti sa v sobotu zúčastňujú na pohrebe pápeža Františka na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

Návrh na uznanie Krymu ako súčasť Ruska by zvrátilo dlhoročnú politiku USA, že napriek ruskej okupácii je Krymský polostrov územím Ukrajiny.

V ozbrojených silách USA slúži podľa odhadov približne 15-tisíc transrodových ľudí.

V otázke ukrajinskej bezpečnosti americký návrh uvádza, že Ukrajina bude mať „spoľahlivú bezpečnostnú záruku“, ktorej garantmi budú európske a ďalšie spriatelené štáty.

Prvé dva body zo zmieneného dokumentu sa zameriavajú na to, aby bola akákoľvek mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom „zakotvená v medzinárodnom práve, a nie v kapitulácii“.

V súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine šéf NATO poznamenal, že ďalší krok v mierových rokovaniach musí urobiť Rusko, nie Ukrajina.

Napätie medzi Dánskom a Spojenými štátmi narastá. Trump hneď po zvolení razil tézu, že Grónsko má pre USA kľúčový význam. Najväčší ostrov na svete je pritom autonómne územie v rámci Dánskeho kráľovstva. V Štrasburgu sme si sadli s dánskou europoslankyňou Stine Bosse z frakcie Renew Europe, aby nám vysvetlila, ako vníma vzťahy medzi týmito dvoma krajinami.

USA by mal v Londýne zastupovať vyslanec pre Ukrajinu generál Keith Kellogg. Pôvodne bola potvrdená účasť ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia, tá sa však zrušila.

Obsah návrhu podľa neho naznačuje, že americká strana sa snaží uzavrieť dohodu, nech už je akákoľvek, aby mohol Donald Trump oznámiť, že sa mu ju podarilo uzavrieť.