O chvíľu idem na odovzdávanie hudobných cien RadioHead Awards, ktoré udeľuje Rádio FM. Hudobné ceny, ktoré odovzdáva jeden z okruhov verejnoprávneho rozhlasu. Dve veci, ktoré sa mi zdajú nezmyslom, sa spojili do jedného večera a ja tam idem a hľadám dôvod, prečo.

Možno poznáte ten pocit. Prežili ste spolu dvadsať rokov, poznáte sa tak ako málokto a strašne by ste chceli, aby ten vzťah pekne pokračoval. No zakaždým, keď príde k novému stretnutiu, tak čím ďalej, tým väčšmi zisťujete, že tie stretnutia sú vlastne nanič, a hoci sa tomu zubami-nechtami bránite, čoraz častejšie musíte pritakať okoliu, ktoré hovorí, že je to strašné a nikdy to na nič nebude. A že všetok ten čas, ktorý vám to napĺňa, je strateným, ba trápnym časom.

Časopis TIME ho označil za jedného zo siedmich inovátorov v oblasti dobročinnosti. Založil systém „Guide Star“, ktorý sprehľadnil sieť neziskoviek. A chváli našu Nadáciu Pontis, na pozvanie ktorej navštívil Slovensko. Buzz Schmidt.

Dnes ráno som vstal o šiestej a obliekol si niekoľko vrstiev šatstva, pretože som išiel hrať futbal do Brooklynu a bolo dosť chladno. Počúvam, že aj Slovensku. Táto zima asi zase nebude jedna z najteplejších v histórii vesmíru. V Cancúne asi tiež nečakali, že budú mať najstudenší december za posledných sto rokov, práve keď sa koná koncil o konci sveta z oteplenia.

Biela pláž v mesačnom svite svieti takmer rovnako ako lúka, ktorú mám na Slovensku pred drevenicou. A rovnaký mám aj pocit. Pocit kontaktu s prírodou a Bohom. Ja viem, že tento pocit môžem mať všade, aj na električkovej zástavke pred Tescom (kde ho inak občas aj mávam), ale v prírode je to jednoduchšie – bližšie. Odtiaľ to ide aj k nám do mesta – ale byť na bielej pláži zaliatej mesačným svitom je ako stáť v centre amfiteátra.

Sú to dve rôzne váhové kategórie. Pokiaľ ide o váhové, vedie rozhodne Bernd Posselt, šéf českých a moravských Nemcov, združených v organizácii, ktorá nesie v Česku nelichotivo znejúci názov Sudetonemecký landsmanschaft.

Ak máte viac ako 18 rokov, je dosť pravdepodobné, že ste sa stretli s niektorými nepríjemnými povinnosťami, ktoré na nás kladie štát.

Keď sa ľudia v New Orleanse, ktorých tradičná cajunská kuchyňa žije z darov mora, a najmä rybári a lovci kreviet na pobreží Louisiany, Mississippi a Alabamy toho roku na jar chystali na začiatok lovnej sezóny, vyzeralo to na skvelý rok.

Kde bolo, tam bolo, za horou s nápisom Hollywood žil jeden herec, ktorý mal všetko, o čom ľudia obyčajne len snívajú.

Sedela som na zástavke na Novom moste a dívala som sa na ten papier. Vy, čo žijete v Bratislave, iste poznáte zastávkové posolstvá. Napísané na A4 perom, nakloneným písmom, ospevujúce Krista a haniace diabla a ľudí, čo ho nasledujú