Dohoda s Kazachstanom je podľa neho prvým krokom k zlepšeniu reputácie Izraela v arabskom a moslimskom svete a pridruženie ďalších štátov by mohlo posilniť jeho medzinárodnú legitimitu.

„Putin musí vedieť, že jadrovú vojnu nemožno nikdy vyhrať a nesmie sa nikdy rozpútať,“ zdôraznil šéf NATO.

Obnovenie rokovaní je podľa Erdogana dôležité aj pre čoraz intenzívnejšie útoky, najmä na energetickú infraštruktúru. Ukrajinský prezident ocenil sprostredkovateľskú úlohu Turecka.

Podľa jeho slov Rusko oficiálne nedostalo najnovšiu aktualizovanú verziu amerického mierového plánu a pracuje len s niekoľkými neoficiálnymi, čo je podľa Ušakova mätúce.

Svoje obavy počas telefonátu vyjadrili aj fínsky prezident Alexander Stubb, nemecký kancelár Friedrich Merz aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ministerstvo školstva bolo zriadené americkým Kongresom v roku 1979 a medzi jeho hlavné úlohy patrí spravovanie študentských pôžičiek, sledovanie študijných výsledkov a presadzovanie občianskych práv na školách.

Predstavitelia G20 v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa budú snažiť chrániť globálne dodávky kritických nerastných surovín pred „geopolitickým napätím“ a „jednostrannými obchodnými opatreniami“.

Nový 19-bodový plán už podľa stanice ABC News nezahŕňa amnestiu za zločiny spáchané počas vojny ani obmedzenie počtu vojakov ukrajinskej armády.

Podľa Macrona európske štáty v prípade pokračujúceho odmietania mierovej zmluvy Ruskom uvalia „v spolupráci so Spojenými štátmi“ na Moskvu nové sankcie.

Anonymný vysokopostavený predstaviteľ Hamasu v utorok pre BBC uviedol, že skupina zrejme mierový plán odmietne, pretože nesúhlasí s dvoma jeho bodmi - odzbrojením hnutia a nasadením Medzinárodných stabilizačných síl v Gaze.