21. mája zomrel škótsky filozof Alasdair MacIntyre (1929 – 2025). Môj dlhší nekrológ si môžete prečítať v Postoji (a dokonca o ňom bude aj moja najbližšia podcastová epizóda), ale niekoľko slov mu chcem venovať aj tu.

Jana Želibská (* 3. mája 1941) je autorka, ktorá sa suverénne pohybuje na výtvarnej scéne od konca šesťdesiatych rokov. Už vtedy prekročila hranice domáceho kontextu: Jindřich Chalupecký, v tom čase najvplyvnejší český kritik výtvarného umenia, uviedol jej autorskú výstavu s názvom Kandarya-Mahadeva (1969, Špálova galerie).

Znie to neuveriteľne, ale niekto mi poslal uniknutý náčrt z dokumentu Desatoro pre-fíca-ného diktátora. Neviem žiadne bližšie detaily, a uvádzam preto len jeho obsah:

Čo nás robí ľuďmi? Čítam teraz s mojimi deeptalkermi knihu Vita Contemplativa od Byung-Chul Hana, v rámci nášho večerného online kurzu, a zaznela tam odpoveď: „Inactivity constitutes the human.“

V júli 2018 sa skupina siedmich európskych cyklistov vydala na cestu po svete. Ich poslaním bolo naplniť vznešený ideál: zažiť krásu sveta na vlastnej koži a ukázať, že ľudstvo v jadre spája dobrota, priateľstvo a túžba po mieri.

Počúval som záznam z nedávnej diskusie z cyklu Ako zachrániť demokraciu a zaznela tam dôležitá výzva.

V knihe Ako vyhrať informačnú vojnu britsko-ukrajinský autor a expert na propagandu Peter Pomerantsev rozpráva pozoruhodný príbeh Seftona Delmera – britského novinára a majstra psychologických operácií, ktorý počas druhej svetovej vojny porazil Goebbelsa jeho vlastnými zbraňami.

Diskusia, ako forma rozhovoru zacieleného na lepšie pochopenie otázky či problematiky, je nám ľudom vlastná a je potrebná. Máme na ňu ale dosť príležitostí v dnešnom ulietanom svete, ktorý tlačí na výkon, a ešte aj spánok či dovolenka sú chápané ako príprava na ešte efektívnejšiu prácu?

Keď sa ho spýtali na jeho nastávajúcu májovú návštevu Moskvy, odpovedal: „Odmietam spájať prítomnosť s minulosťou.“

Kritické myslenie je termín, ktorý sa opakuje stále. Taký ten – ako sa hovorí –, buzzword. Na tom sa asi zhodneme všetci. Čo to ale to kritické myslenie je, to už pri všetkom bzučaní až také jednoznačné nie je.