Ráno na hoteli. Skutočnosť, ktorá môže byť riadne depresívna, ak nemá výnimočne priaznivé podmienky. Kapela spí o poschodie nižšie, frajer sa holí v kúpeľni a mne behajú po klávesnici prsty s nechtami, po piatich rokoch opäť obhryzenými.

Keď sa o niekoľko dní v Pittsburghu zídu hlavy dvadsiatich krajín skupiny G20, prisľúbia, že zvrátia výbušnú menovú a fiskálnu expanziu posledných dvoch rokov. Ide o veci, ktoré je pekné sľúbiť. Ale čo také sľuby budú znamenať?

Keď v roku 1959 po rôznych peripetiách vyšiel v parížskom nakladateľstve Olympia Press Mauricea Girondiasa (syn prvého vydavateľa Henryho Millera, Samuela Becketta, Vladimíra Nabokova a ďalších) unikátny literárny text beatnického guru Williama S. Burroughsa Nahý obed (The Naked Lunch), bolo jasné, že ide o kľúčovú záležitosť a senzáciu.

Zoči-voči dvanásťpercentnému rozdielu medzi nedávnym rastom (6%) a súčasným pádom (6%) domácej ekonomiky a zoči-voči znova rastúcej nezamestnanosti chce vláda nasadiť „liečbu“ v podobe zvyšovania minimálnej mzdy o 8%.

Súčasný Európan má tendenciu považovať mnohé zo zázrakov a požehnaní civilizácie za úplné samozrejmosti, na ktoré má človek „nezadatelné právo“. Lenže, ako to už s právami často býva, v skutočnosti je to o čosi zložitejšie a na mnohých miestach na Zemi ide skôr o „nežadatelné právo“. Pitná voda je celkom dobrým príkladom.

Minister poľnohospodárstva sa prihovoril roľníkom básničkou. Nie, netreba sa mu posmievať. Nie je to nijaká novinka. Voľakedy bolo v móde oslovovať ľud veršami. A keďže išlo vždy o tzv. úžitkovú poéziu, niesla stopy akéhosi amatérizmu alebo nedostatočnosti, ako to už pri propagandistických výkonoch býva. Spomeňme na verše básnika Lajčiaka z hĺbky päťdesiatych rokov.

Reforma amerického zdravotníctva má riešiť tri výzvy: hospodársku krízu, rast nákladov na zdravotníctvo a veľký počet nepoistených. Obamovou odpoveďou je zdravotné poistenie pre každého.

Pokojnú hladinu vyhýbavých vládnych vyjadrení na tému vývoja ekonomiky a verejných financií rozčerili nedávno zverejnené prognózy daňových príjmov z dielne ministerstva financií, premiérov odhad úrovne tohtoročného deficitu nad hranicou 6 % HDP a následné úvahy ministra financií pre denník Financial Times o zvyšovaní daní. Ide pritom len o logické vyústenie krokov súčasnej vlády v oblasti fiškálnej politiky, ktoré sú poznačené bezradnosťou zoči-voči ekonomickému poklesu.

Keď mi je ťažko, idem do osady. Sadnem do auta, podradím a vyženiem ho do kopca po čisto novej asfaltke, ktorá zrazu prejde v takmer offroadovú cestu. Miniem rozpadnutú hrdzavú autobusovú zástavku, o akej sa vám ani nesnívalo, a už zbadám, ako v diaľke horia ohne. V osadách je opačný zvyk – ak prichádza auto, nikto neuteká z cesty dolu, naopak, všetci sa na ňu zhromaždia.

V New Yorku iste fičia letné koncerty a v parkoch sa napriek lepkavej horúčave pestrofarebné postavičky oddávajú grilovaniu klobások (barbekjú), člnkovaniu a účinkovaniu v ad hoc vzniknutých tympánových zoskupeniach.