Na otázku moderátora relácie Lampa Štefana Hríba, či sa inšpiroval Martinom Lutherom Kingom a Obamom, odpovedal Daniel Lipšic, že ani nie, že vychádza zo sna každého človeka, ako urobiť život svoj a svojej rodiny, komunity lepším, zo sna, pri ktorom by mala ľuďom skrsnúť nádej na lepší život, na lepšie, krajšie Slovensko a dodal, že Slovensko by malo byť krajinou, kde štát aj politici pomáhajú ochrániť nie oligarchov, ale slušných ľudí. Sen o krajine nie je v slovenských politických dejinách ničím novým. Dá sa dokonca povedať, že je ich kľúčovou témou.

Angela Merkelová po prvý raz použila slovíčka „diktatúra“ a „Ukrajina“ v jednej vete, a jedny nemecké noviny sa ma pýtajú, či by som nechcel napísať politickú analýzu o Ukrajine. Ukrajinu som tridsaťkrát precestoval, zažil som tam jedinú a najkrajšiu revolúciu svojho života, aby som si zachoval vnútornú rovnováhu, musím tam ísť každé leto a každú zimu. Teraz musím tie nemecké noviny odmietnuť. Odkedy je Viktor Janukovyč prezidentom, nemôžem písať žiadne analýzy. Ani keby ste ma prizabili, nechápem, čo ten chlap chce.

Není překvapující, že současný prezident Václav Klaus podpořil prezidentskou kandidaturu bývalého premiéra za sociální demokracii Miloše Zemana. Klausova podpora má svoji logiku nejen jako symbolické vrácení podpory, kterou Klausovi poskytl Zeman, ale i z hlediska historie. Klaus si je vědom, že éru transformace politicky zaštítili tři „velikáni“: Václav Havel, Miloš Zeman a on.

Voľby 6. mája potvrdili smerovanie do EÚ, demokrati sa zrejme spoja opäť so socialistami a víťazní pokrokári (predtým radikáli) ostanú naďalej v opozícii. No dojem, že Srbsko, ako kľúčová krajina západného Balkánu, už neprežíva drámy, by bol mylný.

Vykrádanie, likvidovanie vojnových hrobov, ale aj starostlivosť o ne. Taká je slovenská realita takmer sto rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny. Severovýchodné Slovensko stráca aj nachádza časti svojej histórie.

Sú v živote veci, ktoré svojou ľahkosťou ten život odľahčia. Život ťažký a miestami trpký. Kráčala som ulicou, zamyslená, vážna, a veľmi zaujatá svojimi problémami. Vtom som zbadala pred sebou jeden z tisícov identických taxíkov – Maruti Suzuki, najčastejšie biely, niekedy červený. V jeho útrobách bola natlačená nepálska rodinka a v kufri bola...koza. Živá koza. Pozerala sa na mňa cez zadné okienko. Musela som sa pousmiať. Jej krikľavozelené oči sa do mňa zabárali – isto išla na bitúnok.

Madonna stavila na svojom dvanástom albume s názvom MDNA na istotu. Jasnú, banálnu a šedivo nudnú.

Investičná skupina Penta sa stala v týchto dňoch témou aj v Nemecku. Nie v role „gorily“, ale ako potenciálna záchrankyňa národného symbolu. Po tom, čo Anton Schlecker vyhlásil bankrot najväčšej nemeckej siete drogérií, stoja v pozore odbory aj politici na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou.

Najviac sa na nás podobajú, keď stoja a niečo robia s rukami. Vtedy sú na nerozoznanie. Navyše, v štvrti kde bývam, je ich definitívne viac ako ľudí, čiže sa naozaj právom cítim ako votrelec na planéte opíc. Sú všade naokolo, hompáľajú sa na elektrických drôtoch, skáču zo stromu na strom, vbehnú mi pod kolesá, otravujú turistov (a je vtipné, že ich rozoznajú od Nepálcov...), kradnú ľuďom z ruky jedlo, občas aj kabelku, keď nič iné v ruke nemáte, a len čo zistia, že je na nič súca a zjesť sa nedá, vyhodia ju.

Azda jedným z najčudnejších úkazov súčasného intelektuálneho sveta je zbožňovanie sekulárnych svätcov. Tak ako naozajstní svätci minulosti, muži aj ženy, aj okolo nich sa zhromažďujú učeníci a v z ich rozhovorov sa dozvedáme o ich slovách a činoch. Podobne ako martýri, aj oni za svoju nevieru trpia, a ich posledné prejavy, spájané s ich utrpením, sú tými najcennejšími pokladmi. O ich životoch a smrti sa informuje stíšeným tónom, pretože títo mágovia sociálnych sietí sú svojimi hagiografmi oslavovaní ako praví proroci našich čias. Pravda, pokrstení vínom a očistení hriechom.