Už dvadsaťosem rokov hudobných slávností pod blankytnou oblohou ozdobuje talianske Pesaro, rodisko skladateľa Gioacchina Rossiniho (1792 – 1868).

Letné požiare sú na prvý pohľad témou, ktorá sa pravidelne opakuje vždy počas najhorúcejších mesiacov roka. Lenže omyl: to, čo sa toho leta rozpútalo v Grécku, bolo rozsahom naozaj výnimočné.

Spoločnej ceste amerických ministrov zahraničia a obrany na Blízky východ predchádzalo oznámenie o predaji amerických zbraní do tejto oblasti. V nasledujúcich desiatich rokoch majú tamojšie vlády kúpiť od Američanov zbrane za 63 miliárd dolárov.

Ak všetko pôjde podľa plánov, tak sa na trhu o pár rokov ocitne automobil, ktorý za svoj volant nevpustí opitého vodiča.

V mojej obľúbenej krčme visí na korkovej nástenke vo výčape niekoľko strán, na ktorých sú kópie čiernobielych fotiek s krátkymi popiskami. Na tých fotkách sú niektoré ulice Bratislavy z roku 1914 a 2000.

Rusko je veľká a dôležitá krajina. Až tak, že keď v nej Lenin zaviedol komunistickú diktatúru, na sedemdesiat rokov tým ovplyvnil dejiny celého sveta. Ten ukrutne dlhý boj komunizmu a slobody, ktorú bránila najmä Amerika, našťastie Rusko prehralo. Ostalo z toho nesvoje, pokorené a zmätené, ale ten pád si zaslúžilo rovnako ako Nemecko ten svoj z roku 1945.

„Je tu niekde Nina Hynes?“ pýtal som sa publika v TB aréne minulý rok na Pohode. Nina mala za pol hodinu vystupovať a nebolo jej. „Here I am!“ zakričala z publika nenápadná dievčina s úsmevom írskeho škriatka na tvári a elektrickou gitarou na pleci a začala sa predierať do zákulisia.

Výhrada svedomia hýbe slovenskou spoločnosťou už dlho – spôsobila napríklad rozpad Dzurindovej vlády a predčasné voľby v minulom roku.

Autority to majú ľahké. Vchádzam do kuchyne, vykladám nákup, otváram chladničku. „To kam dávaš to mlieko?“ spýta sa ma môj najstarší brat. Je starší o osem rokov a má moju dôveru – veď mi je brat.