Nááááááádych a výýýýýýdych. A náááádych a výýýdych. Jogín Deepak sa dvíha a krúti a motá, a dýcha tak hlasno že aj cez hučanie mora ho počuť až sem. Dávam si svoju obligátnu rannú palacinku s banánom a nutelou a k tomu čierny čaj. Na obzore v diaľke poskakujú delfíny. Deepak má teraz tvar akejsi striešky.

Je to veľmi smutné. A to aj v rámci toho, aké to niekedy vie byť veselé. „Mám jointa radšej ako teba,“ povedal môj kamarát Chhewang svojej frajerke a opustil ju. Chcela od neho, aby menej hulil.

Modliť sa, keď sme v úzkych, je ľahké. Ide to samo. Bože daj mi to, daj mi hento a nech sa mi len preboha nestane tamto. Niekedy sme tak strašne na dne a do modlitby vkladáme také veľké nádeje a toľko energie, že vidíme, ako sa hneď v danom momente situácia mení.

Netvrďte mi, že sa neviete zaseknúť na youtube. Nie som typ, čo sa zasekne na facebooku, na počítačových hrách alebo na pokeci. Ale na youtube, to áno. Akurát som si pozerala zvieratká, konkrétne rozprávacie psy.

Ak mávam z niečoho záchvaty zlosti, paniky alebo bezmocnosti, tak je to z nedodržania sľubov. Obojstranne. Ak hrozí, že sa všetko vyvŕbi úplne nahovno, a ja nebudem môcť dodržať sľub, ktorý som niekde niekomu dala, ide ma roztrhnúť.

Existuje veľa vecí, na ktoré sa dá namotať. Tak ja som napriklad namotaná na Lomo foťáky. Nie je to až také lacné, ako byť namotaná na Facebook, ale ani až také drahé, ako byť namotaný na drahé autá...

Ten šteklivý pocit som mala už odmalička. Vlastniť. Dostať sponku, alebo šaty. Zhypnotizovať nohy, aby rýchlejšie rástli, aby som už konečne mohla mať nové lakovky.

Môj posledný článok bol strašne naštvaný. Písala som, akí sú tu ľudia sprostí a zlí a zadubení. Teraz mám potrebu napísať presne opačne. Pretože pravda je aj taká. Je tu veľmi veľa dobrých ľudí.

Ešte nikdy som nepocítila na vlastnej koži násilie. Ešte nikdy som ani nijaké na vlastné oči nevidela. V telke občas dávajú vojnu, človek sa zarmúti a na pár minút si začne vážiť, čo má a tým sa to končí.

Dneska pršalo. A potom svietilo slnko. A potom zasa pršalo – a ja som si uvedomila, ako strašne mi chýbalo počasie. Odkedy som odišla zo Slovenska, nepršalo. Ani nič prekvapivé obloha nepriniesla.