Prezidentka SR Zuzana Čaputová si myslí, že 28. október by mal byť štátnym sviatkom. Pri 101. výročí vzniku Československej republiky si v pondelok uctila pamiatku kladením vencov na námestiach Tomáša Garrigua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika v Bratislave.

"V té době bylo vysokoškolské studium u žen ještě vzácné, studentky se setkávaly s výsměchem a podezíráním. Rektor univerzity v Marburgu se v projevu na rozloučenou postěžoval, že v době jeho působení zakryl nebe rektorátu mrak – na univerzitu se zapsala první posluchačka žena.“

Recepčná hotela z bieloruskej strany hraníc s Poľskom vzhliadne od pasu Igora Čubajsa a nezdrží sa: „S tým priezviskom sa vám asi žije ťažko.“ Igor je bratom Anatolija Čubajsa, autora privatizácie spred 15 rokov, ktorého meno dodnes rezonuje v celom bývalom ZSSR.

Kulisou krehkého akustického dialógu a pódiového návratu domáceho folk-rockového barda Pavla Hammela s gitarovým hrdinom Radimom Hladíkom malo byť pôvodne nádvorie Bratislavského hradu.

Bol pri všetkých kľúčových zlomoch českej populárnej hudby, hoci nevie hrať na žiadny hudobný nástroj. Bol hovorcom Občanského fóra, novinárom, hudobným producentom. Najradšej zo všetkého púšťa ľuďom hudbu.

Vyrástol v rodine gréckokatolíckeho kňaza, ktorý nemohol vykonávať svoju prácu, ale svoj údel bral celkom vyrovnane. Od otca sa naučil, že sa netreba vždy správať pragmaticky a netreba ísť vždy s davom v hlavnom prúde. K tomuto postoju vedie aj svojich päť detí a svojich študentov. Pedagóg Albín Škoviera.

Novácky Vojenský opravárenský podnik vydal ďalšie zo svojich tajomstiev. Pri vykonávaní pyroasanačných prác narazil buldozerista na betónovú dosku, pod ktorou sa skrýval priestor vo veľkosti šesť krát tri metre naplnený projektilmi.

Minulý týždeň mala pohreb Etela Wetzlerová. Žena, ktorá bola v prvom bratislavskom transporte židovských dievčat do Osvienčimu. Manželka Alfreda Wetzlera, muža, ktorý spolu s Rudom Vrbom prvý ušiel z Osvienčimu a poslal o ňom správu do sveta.

Film o hľadaní domova a dlhej ceste za šťastím. Rodina Krnáčovcov sa po druhej svetovej vojne presťahovala zo stredného Slovenska na Podkarpatskú Rus. Po spornom pričlenení tohto územia k ZSSR sa ocitli v pasci, z ktorej nemohli uniknúť. V rámci Chruščovovho dekrétu boli násilne presídlení do dediny Balgarka v kazašskej stepi, kde prežili vyše štyridsať rokov.<br> Po rozpade Sovietskeho Zväzu sa rozhodli vrátiť späť do Európy. Na jeseň v roku 2000 opustí rodina Dimitrija Kiossyiu dom v kazašskej stepi a zamieri do krajiny svojich predkov, na Slovensko. Poznajú ho len z rozprávania svojich rodičov…<br> Nový začiatok však prinesie viac sklamania ako radosti. Dovtedy pevné vzťahy vo vnútri rodiny sa začínajú narúšať. Najmä starší členovia rodiny majú pocit vykorenenia a čoraz častejšie spomínajú na život v Kazachstane. Jedného dňa sa hlava rodiny, Dimitrij, rozhodne vrátiť späť…

Film o stretnutí najvyšších európskych lídrov s lokálnymi politikmi z poslednej dediny na hranici Európskej únie. Malá dedinka Osadné privíta delegáciu z Európskeho parlamentu. A bruselské inštitúcie navštívia starosta a kňaz z OSADNÉHO.