Není divu, že po téměř apokalyptickém dvacátém století se i v Česku zvedá nostalgická vlna po starém Rakousku. Ovšem v prostředí postmoderního relativismu, názorového rovnostářství, ztráty kolektivní autority a dnes už malého zájmu „o smysl českých dějin,“ jde většinou jen o žabomyší války na stránkách vadnoucích českých listů či v odpadním koši mnoha stránek internetových.

Maroš Hečko má vo svojom vydavateľstve Azyl zvyk vydávať albumy v „dávkach", v dôsledku čoho sa naraz vydané albumy niekedy navzájom zatienia. V prípade aktuálne vydanej dvojice albumov by to bola veľká škoda.

Neviem, ako skončilo dieťa v rozprávke Cisárove nové šaty po skončení rozprávky. Myslím, že ten dav, ktorému otvorilo oči a ktorý chvíľu volal s ním o cisárovej nahote, ho neskôr znenávidel. Nepovedalo totiž pravdu len o cisárovi, ale aj o dave. V živote môže mať to dieťa pokojne šedivé vlasy a tým cisárom môže byť mladý človek. Vek nie je zásluha ani poľahčujúca okolnosť. Ako v prípade Fedora Gála.

Majetok a peniaze. Hýbateľ dejín. Sila, ktorá dokáže divy. Spája ľudí. Stačí sa pozrieť na naše ulice. Rozhorčenie, hnev. Dôvod? Peniaze a majetok. Je určite dobre, keď sa ľudia ozývajú. Len mi je ľúto, že ich dokáže takto rozhnevať len tá matéria, proti ktorej deklaratívne bojujú. Duchovní bojovníci, vyznávači ideálov, ktorí vravia, že je tu dlho ticho. Nie je, milí revolucionári. To len vy ste prehliadli mnohé protesty, ktoré neboli o peniazoch, ale napríklad o takej drobnosti, že prokuratúru stále riadi človek, ktorý roky šikanuje jednu mladú dievčinu, či že najvyššiemu súdu šéfuje kamarát mafiána.

Emil, jedno je isté, že sa už nemôžem dočkať, kedy sa ochladí. Jednak neznášam horúčavy, jednak v horúcom lete veľmi nechodím do ulíc. Nie preto, že by som sa bál úpalu, vždy si zoberiem klobúk, ale preto, že po uliciach sa v letnom období pohybujú davy mladých žien a dievčat, ktorých cieľom je, aby chodili čo najmenej oblečené.

Som Rakúšan a často som písal kritické príbehy z bruselskej eurobubliny. Nie div, že neraz čelím otázke, či náhodou nebudem voliť FPÖ, jedinú euroskeptickú stranu v Rakúsku.

Melancholicky pôvabnú popovo soul-džezovú divu Sade Adu som prvýkrát stretol v Londýne počas ojedinelej návštevy na devízový prísľub v priebehu orwellovského roku 1984.

Išla som dole po Broadway a v dave tlačiacich sa vianočných nakupovačov som zazrela peknú, dokonale súmernú tvár s veľkými hnedými očami, orámovanú huňatými klapkami na uši (hliníkom vyvážim toho, kto mi povie spisovný slovenský výraz).

Keď sa minulý rok Dave Mustaine a David Ellefson rozhodli zakopať vojnovú sekeru a opätovne spolu komunikovať, tvoriť a hrať, bola to skvelá správa pre tisíce fanúšikov Megadeth po celom svete.

Rozhovor s Ladislavom Vrteľom, správcom Heraldického registra SR, tajomníkom Heraldickej komisie MV SR a autorom štátneho znaku.