Podľa denníka The Washington Post súvisí rozhodnutie s hodnotením vojenských útokov Iránu.

Šéf Bieleho domu predtým nasadil Národnú gardu v Los Angeles a nedávno vyhlásil, že ďalším mestom, kde je potrebné nastoliť poriadok, by mohlo byť Chicago. Johnson uviedol, že miera vrážd, lúpeží a streľby v meste v uplynulom roku významne klesla.

Ficovi je podľa svojich slov ľúto a nerozumie, prečo z členských krajín EÚ bude v Pekingu zastúpené len Slovensko.

Najbližšími spojencami Washingtonu v oblasti spravodajských služieb sú Kanada, Veľká Británia, Austrália a Nový Zéland.

Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij povedal, že Moskva je pripravená zvážiť summit s Ukrajinou „za predpokladu, že bude dôkladná predbežná príprava na takéto stretnutie a jeho obsah, inak by to jednoducho nemalo zmysel“.

Estónsky prezident podporil myšlienku, že by mal existovať podrobný prehľad toho, čo každá krajina konkrétne urobí pre zaručenie bezpečnosti Ukrajiny.

Zrušenie ciel by bola pre USA podľa Trumpa úplná katastrofa. „Oslabilo by nás to finančne, a my musíme byť silní,“ napísal americký prezident. „Ak by toto rozhodnutie ostalo v platnosti, doslova by to zničilo Spojené štáty americké,“ dodal.

Odolajú demokratické spoločnosti vlastnej erózii a pokušeniu návratu do neslobody? Dokážu sa v diktátorských režimoch presadiť zdroje odporu? Dve otázky sú dnes jednou otázkou: o tom či cesty budúcnosti zostanú otvorené pre nás všetkých.

Šéf NATO tiež zdôraznil, že vo Washingtone sa nehovorilo o nasadení zahraničných pozemných síl na Ukrajine.

Vyslanec šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa uviedol, že podľa jeho názoru ruský prezident Vladimir Putin chce ukončiť vojnu. Vyjadrenia prichádzajú po sérii nedávnych rokovaní — summite Putina a Trumpa na Aljaške 15. augusta a následných rozhovoroch v Bielom dome 18.