Termín „Arabská jar“ je už teraz dosť kontroverzný. Predznamenávajú revolúcie v arabskom svete slávne letné dni, alebo sú návratom k pochmúrnej zime? Jedno je isté: náboženstvo a viera má významný vplyv pri určovaní výsledku tohto vývoja.

Som obklopený lekármi. Napríklad môj brat Peter je lekár. Na jeho mieste by som ním už nebol. Pretože to, čo čítam o lekároch, je také urážajúce, že vydržať môže iba zopár hrdinov a samozrejme veľa odborárskych bosov. Kolektívna vina ako vyšitá, súčasnému bláznovstvu asistuje síce len malá časť, ale každý píše lekári to, lekári hento. Nikto nepíše prísne o odborároch, tých ľud naďalej miluje a rád bude nasledovať ich rady.

Nemáme veľký problém rozlíšiť počínanie Ľubomíra Galka a Roberta Kaliňáka. Prvý bojoval proti korupčnej chobotnici, o druhom radšej pomlčme. Prvý hovorí škrípavo otvorene, druhý hladko klame. Prvý pripúšťa chyby, druhý sa dodnes neospravedlnil Hedvige Malinovej. Rovnako dobre vieme, že ani novinárov nemožno vyňať spod zákona a majú len tie práva ako ostatní.

Bolo v poriadku, keď novinári kritizovali exministra Galka a jeho VOS za odpočúvanie novinárov. Lenže napriek tomu spoločná deklarácia slovenských denníkov smrdí.

Emil, stále je nejaké výročie, podobne ako za komunistov, raz bol Deň znárodnenia, to bolo presne 28.októbra, keď bolo výročie vzniku ČSR, inokedy sa zase oslavoval víťazný február, len sa to vtedy muselo písať veľkými písmenami, teraz sa už nemusí, lebo zase až taký víťazný nebol, potom sa oslavovalo povstanie, tiež niekedy s veľkým niekedy s malým „p“, raz sa oslavovalo viac, raz menej, ale stále to bola komunistická záležitosť, iných k tomu nepustili,

Mnohí autori už popísali veľa kritických slov o zmätených predstavách, ktoré momentálne prevážili zdravý rozum v obchodnej politike vlády Spojených štátov. Až človek zvažuje, či sa k tomu ešte dá niečo povedať.

Sedím v Londýne na hoteli. Zajtra sú v našej krajine voľby. Ako som tak dnes šiel po parku, spomenul som si na vtip, ktorý mi vraví sused, keď ma vidí kosiť trávnik. Pýtali sa Angličana, ako vzniká anglický trávnik. To je jednoduché, vraví. Pokopete zem, zasadíte semeno, zalejete, počkáte kým vyrastie do vhodnej výšky a pokosíte. To je také jednoduché? Nooo... a potom ho treba ešte tristo rokov polievať. Ľahké, nie? Pre Angličanov určite, majú tu tých trávnikov habadej. Páči sa mi ich mentalita, zdá sa mi, že vďaka trávnikom majú v sebe nadhľad a pokoj, aký my nepoznáme.

Skúsenosť učí, že predvolebné sľuby a stranícke programy treba brať s rezervou. Napriek tomu sa do nich oplatí aspoň nazrieť. Veď, čo ak sa pod nánosmi fráz, klišé a balastu predsa len nachádza originálna myšlienka alebo zaujímavý nápad.

Stačí odísť tridsať kilometrov od Prahy, niekedy päťdesiat, inokedy musíte cestovať až sto. A potom to príde. Niečo vo vzduchu sa zmení, krajina dostane iný ráz, mestá majú trochu zvláštnu atmosféru a aj ľudia sa niečím líšia. Hovorí sa tomu Sudety a aj človek, znalý dejín, má pocit, že sú to len pohraničné hory, ale naozaj to tak nie je.

O niekoľko týždňov príde na Kubu pápež Joseph Ratzinger, ale už dnes zdiaľky cítiť čosi z vône jeho kadidla. V krajine, kde mnohí z tých, ktorí sa cez deň modlia v kostoloch, zapaľujú v noci sviečky africkým božstvám, prebúdza návšteva Jeho svätosti entuziazmus, ale aj zvedavosť.