Dnes si rozoberieme tri právne kauzy minulého týždňa – kauzu Mariána Magáta, podanie na Ústavný súd ohľadom konsolidačného balíka a zmier ministerstva vnútra s Andrejom Babišom.

Vláda nečakane schválila návrh zákona o odškodňovaní osôb za pokuty za nedodržanie protipandemických opatrení a za stravné v štátnej karanténe. Nič podobné som v živote nevidela.

Slovensko sa pomaly otriasa z atentátu na premiéra Roberta Fica. Poďme sa pozrieť na to, čo sa udialo v priebehu týždňa po ňom a čo si z toho pre ďalší vývoj slovenskej politiky, demokracie a spoločnosti môžeme odniesť.

V kauze Mariána Magáta odsúdeného na šesť rokov väzenia za extrémistické trestné činy nastal včera zvrat.

Tento štát stojí aktuálne na tak slabých základoch, že je ako domček z karát. Tým je posledné dni aj koalícia, ktorá mu vládne. Stačí zafúkať a spadne.

Parlamentnou témou týždňa mal podľa závažnosti a dopadu byť konsolidačný balík. Ako to už u nás býva, nebolo to úplne tak. Bol to skôr týždeň Rudolfa Huliaka.

Najlepšia vec, ktorá sa za posledný týždeň stala, boli celkom určite protesty.

Dnes budem písať o mojich dojmoch z posledného protestu a o spiacej opozícii. Len asi trochu inak, ako by ste čakali.

Minulý týždeň som svoj komentár skončila slovami, že podľa mnohých majú a môžu opoziční politici robiť ešte oveľa viac, ako robia. Otázkou stále zostáva, čo by to malo byť. Pozrime sa na jeden aktuálny príklad.

Ďalší zábavný týždeň v politike za nami. Akurát, že to bolo zábava iná – bol to smútok.