„Volám sa Zázračnica Zázračná a na tomto mieste bývam už dosť dlho. Je mi smutno celý rok. Tak sa teším na každé prázdniny, keď sem prídu deti.“

V 90. rokoch začal cestovateľský boom. Každý sa chcel pozrieť za Západ. Sprostredkovateľov ciest vo forme cestovných kancelárií pribúdalo ako húb po daždi. Niektoré vydržali dodnes, iné skrachovali.

Rozhovor s Eduardom Kukanom, bývalým veľvyslancom v Etiópii, bývalým ministrom zahraničia a poslancom NRSR o jeho spomienkach na Afriku

Ak zabiješ, budeš zabitý. Alebo zabijú tvojho brata, otca, syna, strýka. Ak sa nepomstíš zabitím, stratíš to najcennejšie – česť. Vyobcujú ťa, spália tvoj dom. Pol tisícročia vládne v Albánsku krutý Kánon Leku Dukagjiniho. Súbor zásad obyčajového práva stojí aj nad štátom, ktorý nedávno prijali do NATO a smeruje do EÚ.

Armén s Gruzíncom hrajú stolný tenis, Armén prehráva a zakričí: „Zavolám si na pomoc Čínu!“ Vitajte v záchytnom tábore Migračného úradu ministerstva vnútra v Humennom.

Koniec šesťdesiatych rokov 20. storočia predstavovalo vtedy v aktuálnej populárnej hudbe klokotanie najrozličnejších prevratných zmien. Na pozadí politických treskov a strašidelného drogového bujnenia sa rozpadávali zabehané kapely, ktoré pre mnohých poslucháčov predstavovali nezničiteľné monolity. Vznikali superskupiny.

Keď sa človek rozpráva s Milošom Valentom – a ešte oveľa viac, keď ho počuje hrať – uvedomí si, že „radosť z hudby“ nie je iba otrepaná fráza. Medzinárodne uznávaný huslista a violista, špecializujúci sa na barokovú hudbu, kapelník súboru Solamente naturali, jediný slovenský muzikant, ktorý pravidelne nahráva pre uznávané vydavateľstvo ECM, člen kapely rabína Barucha Myersa, hrajúcej chasidské piesne, hovorí o barokovej hudbe, folklóre či džeze s  radosťou a nadšením, ktoré sa nevídajú často.

Druhý koncert skupiny Depeche Mode v Bratislave si budeme dlho pamätať. V dopravnej zápche bolo umením dostať sa na koncert včas, vo výdatnom daždi bolo fyzicky namáhavé na ňom zostať do konca, no vďaka prekvapivo sviežemu a energickému výkonu kapely to nakoniec stálo za to.

Po novembri 1989 sme boli v rokoch 1990 ? 1992, 1992 ? 1998, 1998 ? 2006 a 2006 ? ? svedkami zvláštneho kyvadlového pohybu. Za každým pokusom vytvoriť demokratický právny štát nasledoval opačný pohyb, smerujúci k jeho rozvratu.

Vyzerá to ako happy end. Záver dvadsaťšesťročnej občianskej vojny, porážka protivládnych vzbúrencov, koniec krviprelievania a utrpenia pre civilné obyvateľstvo. Srí Lanka má, ak môžeme veriť optimistom, konečne šancu na normálny život. Ale aj pesimisti majú svoj názor. A dejiny nabádajú na to, aby tiež bol vypočutý.