V marci uplynú štyri roky odvtedy, ako som pre tieto stránky opisovala scénu pod múrmi moskovského Kremľa. Ojedinelú, nikdy predtým nevídanú udalosť sprevádzali zvuky populárnej vojenskej piesne Combat (veliteľ práporu) – a jasot mládežníkov s lesom vlajok nad hlavami. Bolo po prezidentských voľbách a dvaja muži – čerstvý exprezident Putin a práve zvolený prezident Medvedev vedno, takmer rovnako oblečení, kráčali pozdraviť voličov.

Vlastne som sa potešil, keď mi moja známa povedala: „Bývalý premiér Topolánek súhlasil, že poskytne rozhovor, ale jediný český novinár, ktorému dôveruje, ste vy.“ Mirek Topolánek po tom, čo prestal byť premiérom, veľa rozhovorov nedáva. Má na to mnoho dôvodov, od všeobecnej naštvanosti na novinárov, ktorí sliedili v jeho rodinnom živote cez znechutenie politikou až po podozrenie z korupčných káuz, ktorých sa za obdobie jeho vlády vynára určite viac, než je mu príjemné.

Muž má postaviť dom, zasadiť strom, spraviť syna... Tak velí tradícia. Ako jej môže vyhovieť žena? Nasťahuje sa do domu, ktorý postavil muž. Jej muž. A ak muža nemá? Nevadí. Ešte je tu otec a jeho pracovitá ruka. Tí sa o všetko postarajú. A strom? Ten zasadí mama.

S Václavom Havlom som sa nikdy v živote osobne nestretol. Napriek tomu patrí do okruhu ľudí, ktorých považujem za svojich blízkych. Čiastočne je to z vďaky, čiastočne z iných dôvodov.

Dych dejín ovanul Václava Havla dvakrát. Prvý raz ako dramatika, druhý raz v novembri 1989. Ešte sa len uvidí, aké miesto bude mať v kultúre ako dramatik a esejista. Ako muž novembrovej revolúcie má však význam rozhodujúci.

Muž sedí vo svojej obývačke v dobrej štvrti na kraji Tripolisu. Štyridsaťsedemročný Abú Hamuda vyzerá ako bežný príslušník strednej vrstvy, ktorý si prišiel na svoje počas ekonomického boomu posledných rokov Kaddáfího vlády. Nerozpráva však o úspechoch, ale o rokoch, ktoré pretrpel vo väzení.

Aj oni majú na titulke celebrity, no napriek tomu nejde o klasický bulvár. V týždenníku Plus 7 dní si môže každý nájsť svoje: úradník, upratovačka aj milovník histórie. A funguje to dokonale.

Stráviť bez spánku vyše dvadsať hodín v lietadle cestou cez Atlantik a naspäť a potom niekoľko hodín v pohrebnom ústave na predmestí amerického Clevelandu bolo to najmenšie, čo človek mohol a mal urobiť, ak sa mu dostalo tej cti a mohol byť na pohrebe Ctirada Mašína.

Poľsko je v rozklade. V krajine Jána Pavla II. zažil prekvapivý volebný úspech Janusz Palikot, muž, ktorý steleňuje presný opak toho, čo reprezentoval poľský pápež. Kto je tento muž a ako môže zmeniť Poľsko?

Písal sa rok 1952. Vnútronemecká hranica bola obohnaná ostnatým drôtom, hliadky sa posilňovali. Jedine mesto Berlín ponúkalo možnosti úspešného úteku.